Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Opatruje syna s autizmom

EDITA ŠÍPOVÁ MALA PRED 24 ROKMI ŤAŽKÝ PÔROD. Syn mal dvakrát omotanú pupočnú šnúru okolo krku. No keďže sa vyvíjal normálne, sedel načas, hovoril niektoré slová, ani by jej na um nezišlo, že má akési postihnutie. „Bol dobrým bábätkom,“ hovorí Edita. „Okol

„Oproti ostatným deťom začal zaostávať v chodení, jedení, návyku na nočník. Stále mi hovorili, že chlapci bývajú leniví. Utešovala som sa tým,“ dodáva. Raz však Michal dostal vysoké teploty, a keďže im ho bolo ľúto, matka ho zobrala k sebe do postele. Odvtedy plakal stále. Podmanil si ich a oni poslúchali. Keď neurobili tak, ako chcel, búchal si hlavu do steny. Edita s ním chodila po lekároch, no márne. „Všade som počúvala, že z toho vyrastie, že je len vzdorovitý. Na vlastnú päsť sme išli do Brna i Bratislavy za detskými psychiatrami.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aj tak z heho nikdy nič nebude

Edita tušila, že jej syn nie je celkom ako ostatné deti, no nevedela, čo mu presne je. Pred toľkými rokmi sa medicína nevenovala autizmu, nikto jej nevedel pomôcť. Blúdila v labyrinte, na konci ktorého nenašla pomoc ani pochopenie. „Trvalo dlho, kým sme „dostali“ diagnózu: ťažká mentálna retardácia,“ dodáva. Miestny psychológ navrhol umiestniť syna v ústave so slovami: „Aj tak z neho nikdy nič nebude.“ To bola hrozná rana pre matku, ktorá vedela, že za každú cenu zostane pri synovi. Nevedela však, ako mu pomôcť. Jej utrpenie zaklincovala detská lekárka, keď namiesto rád iba sucho skonštatovala, že si môžu vybaviť 500 korún k rodinným prídavkom. „To ma možno zmobilizovalo. Povedala som si, že im ukážem, vychovám zo syna poriadneho človeka,“ spomína si na nemilé zážitky pani Šípová. Od tej chvíle neúnavne zháňala materiály o mentálne postihnutých. Podľa toho chcela Miška vychovávať, no márne. Nedarilo sa jej postupovať podľa „múdrych knižiek“. Ako to však u matiek býva, vždy vytušila, ako sa má správať.

Skryť Vypnúť reklamu

Materský pud bol osvedčenejší, než kadejaká literatúra

Syna si začala viac všímať, až prišla na to, že nemá zmysel prikazovať a tlačiť naňho. „Niekedy sa deti trestajú tak, že ak urobíš zle, nedostaneš niečo. U nás to dodnes nefunguje, pomáha motivácia. Toto bolo prvé, na čo som musela prísť,“ hovorí matka. Musela prekonať aj to, že ho nesmie poslúchať. Muselo platiť, že čo sa vysloví, to sa musí dodržiavať. Riadila sa inštinktom, pristupovala k synovi s láskou, no s pevnými pravidlami. Nevedela, že má právo zostať s postihnutým synom na materskej dovolenke, Michal začal navštevovať špeciálnu škôlku. „Bolo to náročné obdobie. Robila som denne 4 hodiny, pri synovi sa striedali manžel s mamou, kedy kto mal voľno. Keď sa Miško naučil chodiť na toaletu, konečne mohol pobudnúť medzi deťmi celý deň. Keď prišla demokracia, zrušili nielen moje pracovisko, ale i škôlku. Rok sme boli doma, potom sme chodili do sanatória. Neskôr som sa opäť zamestnala, no nevyhovovala nám ani pomocná špeciálna škola,“ hovorí Edita. Michal sa podvolil, nevedel dať najavo svoju nevôľu. Dohrýzol si prsty a sám si spôsoboval fyzickú bolesť. Bol utiahnutý, nepotreboval kolektív. Po toľkých rokoch je matka rada, že ho vôbec naučila vychádzať z domu. Michal i dnes žije vo svojej bublinke, nemá rád, ak niekto alebo niečo naruší jeho pokoj. Najradšej by urobil ďalší múr okolo seba, aby mu nikto nemohol ublížiť. Normálny život je pre neho chaotický, nepredpokladané veci ho rozrušujú. Nič neurobí, čo neodpozoroval. Všetko mu treba podrobne vysvetliť, nakresliť. Edita dnes cíti, že správne ovládanie choroby v počiatkoch prešvihli.

Skryť Vypnúť reklamu

Išli však životom, ako to vycítila

Neúnavne zbierala materiály o postihnutých, hľadala všetky dostupné zdroje. Nevnímala to ako ťarchu, nechcela len prešľapovať na jednom mieste. „Keď mal Michal 10 rokov, dostal sa mi do ruky akýsi preklad toho, čo znamená autizmus. Keď som si to prečítala, mala som pocit, že väčšinu vecí napísali o mojom synovi,“ spomína. Myslela si, že so správnou diagnózou dostanú i správnu liečbu a konečne si budú môcť vydýchnuť. Túto diagnózu však podľa jej slov lekári neradi dávali, nakoniec ani jej syn nespĺňal všetky predpoklady, ktoré sa bodovali. „Autisti si vraj nepripúšťajú k telu nikoho, on bol prítulný. To však mal len naučené,“ hovorí matka, ktorá sa neskôr podelila o svoje skúsenosti s ľuďmi s podobným problémom a podieľala sa i na založení Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím či stacionára. „Tam sme chodili radi. Keď má syn zistené, že sa mu nič nestane a pozná prostredie, rád sa zdržiava medzi seberovnými. Vždy ho však treba pripraviť deň vopred, pretože ak nevie, čo sa bude diať, vybuchne a ublíži si.“ Práve preto je potrebný pevný režim, zaužívaný sled a rytmus všedných dní. Podľa slov matky to však vôbec nie je jednoduché zabezpečiť. „Stalo sa raz, že nečakane prišli čosi odčítavať. Keď sa ozval zvonček, stiahol sa mi žalúdok. Dnes už viem, že som mala trvať na tom, aby pracovníci prišli v iný deň. Syn sa hodil o zem a začal si búchať hlavu do steny. Nevedel to spracovať,“ dodáva. Bez neočakávaných situácií si však nažívajú v spokojnosti. Synovo postihnutie ju zmobilizovalo, ešte aj dnes má na rozdiel od rovesníčok dosť energie.

Zvládla tempo, ktoré jej diktoval život

Už 24 rokov žije v strehu, chráni „Michalovu bublinku“. Sú to veci nepochopiteľné, tak, ako i iné schopnosti, ktoré sú rozvinutejšie ako u normálnych ľudí. Autisti majú vo všetkom systém a vedia napríklad i to, ktorá kocka chýba z množstva farebných kusov. Neraz tak prevracali celý byt.

Pozerajú na nás, pretože je iný

Michal zbiera gumené rukavice a svoje obľúbené veci nosí so sebou i von. Nevadí im , že sa preto ľudia za nimi otáčajú alebo si šepkajú. Dnešná generácia je však podľa pani Edity oveľa otvorenejšia. „Nakupujeme vo veľkých obchodoch, pretože by som nemohla komunikovať napríklad s mäsiarom. Chodíme však aj do cukrárne, na džúsik či na koncerty. Dá sa to však len vtedy, ak to chce aj on.“ Často musia vysvetľovať, že je postihnutý. Stáva sa to so psíčkarmi, ktorí nechápu, prečo sa „mladý muž“ bojí psa bez vodítka. Michal dnes vie odrecitovať i to, ako sa volá, kde býva. Ak by sa však náhodou stratil, nevedel by to povedať. Vie odpovedať len na vety, ktoré sú formulované vždy rovnakým spôsobom. Povolali ho i na vojnu. Matke doslova pukalo srdce, keď nosila potvrdenia od rôznych lekárov a znova sa musela vracať do prostredia plného mladých a zdravých rovesníkov jej syna. Mnohokrát nie synovo postihnutie, lež úradníci jej strpčovali život. O svoje dieťa odkázané na 24-hodinovú starostlivosť sa dnes stará za skromné peniaze. „Opatrovateľský príspevok je 4400 korún. Syn dostáva invalidný dôchodok, takže nás posudzujú spoločne,“ hovorí. Z tej sumy mu však musí i našetriť na horšie časy, keď sa o syna už nebude vedieť postarať. „Otvárajú sa súkromné sanatóriá a chránené bývanie, kde môže pobudnúť dokonca i jeden rodič. Nebude to lacné, ale v ústave by Michal dlho nevydržal,“ hovorí so slzami v očiach. Nevšednou chorobou skúšaná rodina je napriek všetkým úskaliam šťastná. Držia spolu a majú iný rebríček hodnôt, než väčšina z nás. Najväčšiu radosť majú z toho, že Michal prijal sestrine bábätko. Zrejme vycítil, že i ono patrí do rodiny. Do skupiny ľudí, pre ktorých znamená pokojný deň najväčšiu hodnotu. Michal rád počúva hudbu vo svojej izbe. Tam má svoje kráľovstvo plné istoty. Teší sa, ak mu mama kreslí postavičky, jeho priateľov i osoby, ktoré niekde niekedy stretli. Na to má výbornú pamäť, nie vždy však už vedia, ako dotyčná osoba vyzerala. Rád chodí do Bojníc, no so všetkými kamarátmi, ako po prvýkrát. Tak sa mu to zafixovalo v pamäti, iný scenár neplatí. Prezerá si však iné veci, než ostatní. Fascinujú ho okná. Edita je však schopná zariadiť veci tak, aby jej syn občas vykukol zo svojej bublinky. Stojí ju to nemalé úsilie a objavujú sa i zdravotné problémy. Do budúcnosti však hľadí s optimizmom: „Verím, že syn stretne ešte plno dobrých ľudí, ktorí sa mu budú venovať a dostane takú starostlivosť, akú si zaslúži.“

Oslavy v teplákoch

Michal onedlho oslávi svoje 24. narodeniny. Rodina sa nevyoblieka ani na Vianoce. On sa poteší tomu, ak budú v obyčajnom domácom oblečení. Iste už tušíte, prečo. Najväčšiu radosť mu spôsobí, ak to bude taký deň, na ktorý si už zvykol.

ANGELIKA PUKANECOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Bývanie v meste predlžuje život
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Let s americkou astronautkou na ISS
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  2. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  3. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  7. Let s americkou astronautkou na ISS
  8. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  9. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  10. Bývanie v meste predlžuje život
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 733
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 18 734
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 347
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 397
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 365
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 192
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 792
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 524
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 477
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 6 880
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Nemocnica v Zlatých Moravciach má niekoľko pozitívnych zamestnancov

Deficit zdravotníckeho personálu nemocnica pociťuje nielen v období pandémie.

Ilustračné foto.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

 Vajda Činko (v strede) s blízkymi.

V Nitrianskom kraji evidujú nárast detskej pornografie. Na jej šírení sa podieľajú aj deti

Natáčajú sa chlapci aj dievčatá. Niektoré ponúkajú záujemcom zábery za 3-4 eurá.

Ilustračné foto.

Staré divadlo je pripravené hrať okamžite, otázkou je pre koho

Divadlo hralo najmä organizované predstavenia pre školy a škôlky. Tým sa v súčasnosti hromadné podujatia neodporúčajú.

Martin Kusenda, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Už ste čítali?