11. máj 2008 o 0:00
Mária si spomína aj na Masaryka
Jedno celé storočie cesty životom má za sebou Mária Laktišová z Topoľčianok, ktorá svoje okrúhle jubileum oslávila 1. mája.
Babke Laktišovej prišla zablahoželať celá rodina. Bokom nezostal ani Obecný úrad v Topoľčiankach, ktorý jej venoval dar a slávnostnú udalosť zapísal aj do kroniky.
Za zaujímavú kapitolu zo života Márie Laktišovej možno považovať aj je narodenie, lebo hoci uzrela svetlo sveta 1. mája 1908, v matrike je napísané, že sa narodila až 3. mája. Až vtedy sa jej otec unúval na matričný úrad. Mária Laktišová je ešte aj po sto rokoch celkom čulá. Na rozdiel od svojich mnohých rovesníkov celkom dobre počuje, akurát nohy jej prestali slúžiť. Väčšinu času trávi pri modlitbách a v televízii ju okrem náboženských relácií zaujímajú aj príropisné seriály. Dôležité však je, že jej stále chutí jesť, každý večer si dá jeden banán. V minulosti nebola vôbec prieberčivá. „Keď sme mali zabíjačku, vždy som si dala kúsok klobásky alebo slaninky a k tomu pečené zemiaky. No a nikdy mi na stole nechýbal hrnček mlieka,“ povedala pani Mária. „Teraz jem zo všetkého po troške, či je to slané alebo sladké. Chutí mi všetko.“ Väčšinu života strávila doma. „Mali sme kus políčka, ktoré sme obrábali a chovali sme tiež kravy.“
Mária Laktišová si celkom živo spomína aj na I. svetovú vojnu. „Nebolo to nič dobrého. Chlapcov išla odprevadiť na stanicu celá procesia, aby sa s nimi rozlúčili, a domov sme išli s plačom.“ Rukoval aj jej otec, ktorého vo vojne zasiahla črepina granátu do hlavy a zostal vojenským invalidom. V pamäti má i prezidenta Masaryka, ktorý sa v Topoľčiankach promenádoval na bielom koni Hektorovi. „Vždy každého pozdravil, lebo so všetkými sa nemohol rozprávať, no a k nám chodil jeden jeho dôstojník vypiť si kyslé mlieko,“ spomína.
Mária Laktišová sa vydala v roku 1927, keď mala 19 rokov. Vychovala dve deti a dnes má štyri vnúčatá, deväť pravnúčat a jedno prapravnúča.Autor: JOŽO MALÝ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou