Milan Vigláš, exriaditeľ nitrianskeho okresného úradu práce, je opäť súdený. Rozsudok, ktorý nad ním vlani vyniesol Krajský súd v Nitre, bol zrušený. Minulý týždeň sa začal obnovený proces.
Rozsudok neplatí
Verejnosť pozná Milana Vigláša z Nitry ako autora príručky Z kuchyne úrade práce. Nezamestnaným v nej ponúkol návod, ako získať čo najvýhodnejšiu podporu od úradu práce. Na tento účel si založil aj agentúru. Jej činnosť preverovala pred rokmi polícia, no pôvodne dospela k záveru, že nejde o trestný čin ani priestupok. Neskôr sa situácia zmenila a Vigláš bol obvinený z podvodu, vo vyšetrovacej väzbe strávil deväť mesiacov.
Vlani ho nitriansky krajský súd odsúdil na 6,5 roka odňatia slobody. Uznal ho vinným z podvodu a z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Zároveň mu uložil peňažný trest vo výške 100-tisíc korún a trojročný zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť podľa živnostenského zákona.
Obžalovaný sa odvolal, Najvyšší súd rozsudok zrušil. Minulý týždeň sa na Krajskom súde v Nitre začal obnovený proces. Milan Vigláš naň pricestoval z Írska, kde pracuje vo fabrike. „Zrušenie rozsudku vnímame pozitívne, Najvyšší súd zistil viacero pochybení, začína sa odznova. Súd musí vypočuť svedkov a vykonať nové dôkazy, necháme sa prekvapiť,“ reagoval Viglášov právny zástupca Martin Kanás.
Agentúra pri úrade práce
Milan Vigláš založil v roku 1996 Slovenskú agentúru pre pomoc a podporu - paradoxne sídlila na Nábreží mládeže 1, v budove úradu práce, ktorému predtým šéfoval. Agentúra sa orientovala na nezamestnaných: uzavrela s nimi krátkodobý pracovný pomer, za ktorý mali podľa zmluvy dostať slušnú mzdu. Síce ju nedostali, no to ani nebolo pre priznanie podpory v nezamestnanosti potrebné. Podľa zákona stačilo, že mali zaplatený príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Úrad práce im preto nemal dôvod nepriznať nárok na podporu.
V zrušenom rozsudku nad Viglášom sa uvádza, že mu nezamestnaní „pod zámienkou školenia“ vyplatili sumu od 3500 do 5500 Sk - podľa toho im uviedol do pracovnej zmluvy výšku mzdy. Pohybovala sa v rozmedzí od 8000 do 14 500 Sk, čo nebolo na tú dobu málo. Práve na základe výšky mzdy, hoci nevyplatenej, potom úrad práce vypočítal výšku podpory.
Službu agentúry využívali najmä absolventi škôl, ktorí by inak mali nárok na podporu až po šiestich mesiacoch, a to vypočítanú len z minimálnej mzdy.
Rozdielne závery
Podnet na prešetrenie činnosti agentúry dali už krátko po jej vzniku dva úrady práce (v Nitre a Lučenci). Vigláš oponoval, že zákon neporušuje, ale využíva legislatívnu dieru: „Zákon neurčuje, aká dĺžka zamestnania je potrebná pre výpočet výšky podpory.“ Tvrdil tiež, že za nemorálne považuje, ak uvedenú možnosť využívajú len vyvolení, ktorým to poradia známi na úrade práce.
Polícia, ktorá činnosť agentúry v roku 1996 prešetrovala, dospela k záveru, že nejde o priestupok ani trestný čin. Neskôr sa o Viglášovu činnosť začal osobne zaujímať aj minister práce. Nasledoval nový podnet orgánom činným v trestnom konaní. V októbri 1999 bol Vigláš vzatý do vyšetrovacej väzby, kde zostal deväť mesiacov.
„Účelom pracovných zmlúv, ktoré Milan Vigláš uzatváral s absolventmi, nebol vznik reálneho pracovného pomeru, ale uvedenie úradov práce do omylu tak, aby bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti osobám, ktoré na ňu v tom čase nemali nárok,“ konštatoval zástupca krajskej prokuratúry v záverečnej reči, ktorá predchádzala vyneseniu dnes už zrušeného rozsudku.
Rozpory vo výpovediach
Krajský súd v prvom procese vypočul okolo tristo svedkov, ktorí mali pracovať pre Viglášovu agentúru. Najvyšší súd však našiel vo viacerých výpovediach rozpory. Minulý týždeň boli preto štyria svedkovia opäť predvolaní.
Bol medzi nimi aj Peter, ktorý raz tvrdil, že pre Viglášovu agentúru vôbec nepracoval, potom zase, že mal rozniesť letáky a vypracoval zoznam ľudí, ktorých oslovil. „Kde je pravda? Musíte zaujať stanovisko, inak vám hrozí stíhanie za krivú výpoveď,“ vyzval ho minulý týždeň sudca. „Teraz zoznam vnímam ako prácu, vtedy som to tak nevnímal,“ reagoval svedok. Na mnohé otázky však odpovedal „neviem, nepamätám sa“.
V zmluve, ktorú mal uzavretú s agentúrou na päť dní, mal uvedenú mzdu 8-tisíc korún. Na základe nej mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti 4800 Sk prvé tri mesiace a 4-tisíc Sk ďalšie tri mesiace. „Bol som obvinený, musel som peniaze úradu práce vrátiť a dostal som aj podmienku,“ povedal Peter.
Rovnako dopadol aj ďalší svedok, ktorý na súde tvrdil, že pre agentúru nič nerobil. Svedkyňa z Nových Zámkov však podporu v nezamestnanosti vrátiť nemusela a nikdy nebola vyšetrovaná ani stíhaná. Minulý týždeň na súde trvala na tom, že pre agentúru pracovala (v tom čase bola absolventkou vysokej školy) - ponúkala do stánkov Viglášove brožúrky Z kuchyne úradu práce. Na otázku, prečo podpísala prevzatie mzdy, keď žiadnu nedostala, odpovedala: „Keby som to nepodpísala, nemala by som nárok na podporu, kto by ma živil?“ Svedkyňa dodala, že to bolo v rámci zákona. „Už v starom Ríme hovorili: nie všetko, čo je zákonné, je aj morálne,“ komentoval jej slová predseda senátu.
Minulý týždeň vypovedala aj bývalá Viglášova družka Martina, ktorá s ním má dieťa. Pracovala u neho ako administratívna pracovníčka. Na viaceré veci si už nepamätala, respektíve si podľa súdu nechcela pamätať. „Svedkyňa viacnásobne uhýba odpoveďou,“ nadiktoval sudca do zápisnice.
Pojednávanie bolo odročené na september.
NIEKTORÝCH ODSÚDILI, NIEKTORÝCH NIE
Podľa obžaloby mala Viglášova agentúra uzavrieť zmluvy s takmer tristo ľuďmi, ktorí následne dostali podporu v nezamestnanosti. Väčšina z nich ju údajne musela vrátiť a boli aj podmienečne odsúdení za podvod v spolupáchateľstve.
Takmer stovka osôb však podľa vyjadrenia Milana Vigláša nebola nikdy obvinená a nemusela vrátiť ani peniaze.
Podľa vtedajšieho zákona bolo pre priznanie nároku na podporu podstatné, či bol zaplatený príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Vigláš tieto príspevky za svojich zamestnancov odviedol. Viacerí však museli neskôr podporu vrátiť. Vigláš preto v roku 2001 žiadal, aby mu úrad práce vrátil za nich odvedené príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Neuspel.
„Uzavretím fiktívnych pracovných pomerov, kedy pracovné zmluvy sú formálne v súlade so zákonom, vám ako zamestnávateľovi podľa zákona vznikla povinnosť platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že právny dôvod na platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti existoval,“ napísali Viglášovi z Národného úradu práce.
Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.
Vyštudovala históriu - archívnictvo na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä témam zo samosprávy, zdravotníctva, súdnictva. Do Nitrianskych novín prišla krátko po skončení školy. Vo voľnom čase si rada pozrie dobrý film.