Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

„Výletná loď je fabrikou na smeti,“ tvrdí bývalý matróz

Dôvod, prečo sa Michal z Nitry vybral pred siedmimi rokmi za prácou do sveta, bol celkom prozaický – chcel zarobiť viac peňazí ako doma. Zbieral špargľu, pracoval v autoservise v Rakúsku a robil matróza na riečnych výletných lodiach.

„Pandúr“ mal ďalekohľad Najmä to posledné nesie v sebe nádych romantiky, ale len pre nezainteresovaného človeka. „Práca na lodiach, to bola drina skoro 24 hodín denne, bol to každodenný stres, psychické aj fyzické vypätie,“ spomína Michal, ktorý by už na loď zrejme nešiel. Vráťme sa však k spomínanej špargli. Jej zber bol po všetkých stránkach veľmi náročný. „Autobusom nás odviezli na pole, kde sme s jednou prestávkou na jedlo pracovali v slnku – v daždi 12 hodín denne. Pre kontrolóra - pandúra, ako som si ho pre seba nazval, sme tam boli len handrami, presnejšie povedané číslami, ktoré sme mali pridelené. Mal ďalekohľad a keď zbadal, že niekto nevyberá špargľu zo zeme podľa predpisu, dofrčal za ním na džípe a zaznačil mu, obrazne povedané, čierny bod. Možno ešte jeden taký a idete domov. Keď bolo málo špargle, platili nás od výkonu, keď jej bolo naopak veľa, platili nás na hodiny,“ hovorí pán Michal. „Jedli sme priamo na poli – to, čo si kto doniesol z domu, kupovať si tam stravu v obchode by bolo vyhadzovaním aj tých málo peňazí, čo sme zarobili. Bývali sme v starom kaštieli, kde sme jedávali pri jednom veľkom stole s drevenou lavicou. Boli to sparťanské podmienky, kvôli ktorým niektorí odchádzali po týždni aj bez dovtedy zarobených peňazí. Brigádoval som tam do konca zberu, teda nejaké tri mesiace. Kto nebol od detstva zvyknutý na fyzickú prácu, ten to nemal šancu vydržať.“ Ako vojenský režim Ani ďalšia brigáda v rakúskom autoservise nebola „med lízať“. Ako Michal s nechuťou spomína, bola tu ešte väčšia šikana ako pri špargli. Za všetko snáď hovorí to, že spával v prerobenom kuríne... Nápad zamestnať sa neskôr na výletnej lodi neprišiel celkom náhodou, Michalov ujo je totiž bývalým lodným kapitánom, takže nejakú predstavu o tejto práci už mal. Ale skutočnosť zrejme predčila všetky očakávania – najmä v tom horšom... „V zmluve môžete mať napísané hocičo, na lodi je kapitán „bohom“ a on určí, kedy, čo a ako dlho budete robiť, kedy môžete ísť domov za rodinou. Robil som na dvoch riečnych výletných lodiach spolu šesť rokov a môžem povedať, že to bol vojenský režim. Nároky na matrózov – námorníkov sa stále zvyšujú, neustále musia byť v strehu, po 3-4 hodinách spánku musia byť schopní pokračovať v ťažkej fyzickej práci,“ spomína Michal, ktorý sa plavil najprv na lodi holandskej spoločnosti pod švajčiarskou vlajkou a potom na nemeckej lodi pod luxemburskou a neskôr cyperskou vlajkou.Počas prvého roka bol na prvej návšteve doma po 10 mesiacoch, druhý rok po deviatich. „Keďže u nás lodnícke školy nie sú a na výletnú riečnu loď sa dá dostať, len keď máte lodnícku prax, dve sezóny som preto pracoval ako lodník na malých výletných lodiach v Bratislave. Každý odplávaný deň praxe na lodi zapisuje kapitán do lodného denníka a lodníckej knižky. Na základe jej slovenskej verzie som si v Nemecku u vodnej polície dal vystaviť nemeckú lodnícku knižku,“ vysvetľuje pán Michal spôsob, ako sa vlastne mohol stať matrózom. Kotvenie je zaberačka „Moja prvá loď bola dlhá 110 metrov a mala šírku 11,4 metrov, tá je u všetkých väčších riečnych lodí rovnaká kvôli plavebným komorám. Mala tri poschodia a celkovú výšku 7-8 metrov, aby sa zmestila popod mosty. Keď sa náhodou vplyvom častých dažďov zvýšila hladina rieky, my matrózi – boli sme len traja – sme rýchlo museli rozobrať časť vrchnej „slnečnej paluby“, určenej pre výletníkov.“ Tých bolo na prvej lodi asi 150 plus 40 členov posádky rôznych národností – pracovali ako kuchári, čašníci, chyžné, barmani a námorníci. Najviac tu vraj bolo Maďarov, potom nasledovali Slováci, Srbi, Rumuni i Ukrajinci. Michal sa na lodi nestačil nudiť a vyžívať sa v krásnej plavbe už vôbec nie. „My, matrózi, sme nepostrádateľní pri kotvení lode. Jeden z nás vyhodí kotvu a konopné lano, tzv. vrhačku na breh, pričom zvyšní dvaja medzitým jeho koniec chytia na brehu. Vrhačka má na opačnom konci karabínu, na ktorú námorník na lodi pripevní oceľové lano. Tí dvaja na brehu oceľové lano ťahajú a slučkou ho zavesia na „bifel“ na brehu. Je to riadna zaberačka, keďže toto všetko sa po sebe opakuje asi 3-4-krát, lebo loď musí byť upevnená zo všetkých strán viacerými lanami,“ vysvetľuje Michal. „Po vypnutí motorov matrózi pripevnia medzi loď a pontón mostík, po ktorom výletníci vychádzajú na breh. Pre nás sa tým práca vôbec nekončí, vzápätí musíme motorovým člnom vynášať do kontajnerov na brehu ťažké vrecia s odpadkami – loď je priam fabrika na smeti, čistiť kefami boky a okná lode, a keďže sa už čochvíľa vrátia aj výletníci z brehu, môžeme sa pripraviť na zdvíhanie kotvy...“ Arab aj brušná tanečnica Plavebný poriadok je pripravený vždy tak, aby hostia na lodi boli každý deň v inom meste či krajine. Keď výletníci spia, loď sa presúva medzi jednotlivými cieľmi cesty, pričom matróz musí dávať pozor najmä v plavebných komorách, kde sa loď uväzuje a pritom zdvíha alebo klesá podľa výšky hladiny ďalšej plavebnej cesty. „Plavil som sa po Rýne, Mohane, Meinzi a Dunaji až do Čierneho mora. Hostia, o ktorých sa okrem posádky starajú aj sprievodcovia z cestovných kancelárií, u ktorých si objednávajú plavby, boli väčšinou ľudia v dôchodcovskom veku z celej Európy a Ameriky. Povinnosťou posádky bolo raz počas plavby pripraviť pre hostí zábavný program, na ktorom som sa, samozrejme, podieľal aj ja,“ dodal na záver Michal, ktorý v programe vystupoval aj ako brušná tanečnica.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 446
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 963
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 066
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 995
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 495
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 428
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 062
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 763
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 522
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Nemocnica v Zlatých Moravciach má niekoľko pozitívnych zamestnancov

Deficit zdravotníckeho personálu nemocnica pociťuje nielen v období pandémie.

Ilustračné foto.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

 Vajda Činko (v strede) s blízkymi.

V Nitrianskom kraji evidujú nárast detskej pornografie. Na jej šírení sa podieľajú aj deti

Natáčajú sa chlapci aj dievčatá. Niektoré ponúkajú záujemcom zábery za 3-4 eurá.

Ilustračné foto.

Staré divadlo je pripravené hrať okamžite, otázkou je pre koho

Divadlo hralo najmä organizované predstavenia pre školy a škôlky. Tým sa v súčasnosti hromadné podujatia neodporúčajú.

Martin Kusenda, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?