Michal Šesták: Kto chce exotiku, nech si kúpi pavúka

Chovať exotické zvieratá začal z frajeriny. Záujem o plazy ho však prešiel po tom, čo sa začal zaujímať o tajomstvo života pavúkov. Dnes má v teráriách stovky chlpatých tarantúl, chová aj škorpióny, šváby, cvrčky a iný hmyz. Michal Šesták (28) z Nitry.

So svojím chovom sa predstavil už vo viacerých mestách, do polovice júna vystavuje po prvý raz aj vo svojom meste. Guinnessova tarantula Chovateľské sklony mal už od detstva. Komunizmus exotike veľmi neprial, staral sa teda o dostupnejšie rybičky a škrečky. V deväťdesiatych rokoch ich nahradzovali najprv hady, neskôr aj hmyz. Vyvrcholením chovateľskej orientácie však bol pre Michala prvý pavúk, ktorého si doniesol z chovateľskej burzy. O živote pavúkov nevedel vôbec nič, chcel si ho odsledovať v priamom prenose. „Exotické zvieratá sa kedysi zháňali veľmi ťažko. Dnes už prebieha predaj hlavne cez internet, navyše, my chovatelia sa navzájom poznáme. Existujú aj firmy zabezpečujúce dovozy zvierat,“ porovnáva mladý Nitran. Aj keď o tarantulách hovorí zanietene, otvorene priznáva, že nie sú jeho miláčikovia. „Nemám k nim taký vzťah ako napríklad k psovi,“ hovorí. Chov pavúkov nazýva zbierkou, v ktorej má viacero vzácnych druhov. Jedným z najvzácnejších je tarantula, ktorá si pre svoju 30-centimetrovú veľkosť právom získala aj miesto v Guinnessovej knihe rekordov. Tarantuly v hektickej dobe Sumy, za ktoré sa tarantuly predávajú, sa pohybujú od niekoľko desiatok korún až po niekoľko tisíc. Michal ich hodnotu podľa ceny nerozlišuje. Za chovateľsky najvzácnejšie považuje zvláštne sfarbené tarantuly, ktoré žijú na púšti. Zaujímalo nás, či im dáva mladý arachnológ aj mená. „Určite nie, kto by si to pamätal,“ smeje sa Michal. „Hmyz žije krátko, životný rytmus je u neho veľmi rýchly, takže aj rýchlo zomiera,“ dodáva. Pavúky majú jednoduchú nervovú sústavu, na meno preto, prirodzene, nereagujú. Majú problém rozlíšiť aj pinzetu od ruky chovateľa. Aj keď vďaka svojmu chlpatému výzoru môžu lákať k hladkaniu, Michal to neodporúča. „Tarantula nie je na hranie. Kto chce maznáčika, nech si kúpi mačku alebo psa,“ odporúča. Pavúky a škorpióny rozhodne nepredá niekomu, kto o nich nič nevie. Aj tak sú podľa neho vhodným „domácim“ miláčikom pre dnešné domácnosti. „Žijeme v hektickej dobe, škrečky a rybičky treba denne kŕmiť. Ak pavúk zožerie laboratórnu myš, má dosť aj na dva mesiace,“ hovorí Michal. Rodina si na jeho exotické tvory vraj zvykla, výhrady nemá ani Michalova priateľka, ktorá si už našla jedného z jeho škorpiónov v oblečení. Michal si otvoril aj chovateľskú firmu, aj keď biznis na tom nerozbehol. „Je to koníček, nie práca, ktorá ma živí. Fascinuje ma, ako pavúky žijú, lovia, robia hniezda, tkajú siete, rozmnožujú sa. O tom sa nevie veľa. Za takmer 15 rokov som sa o tom naučil veľa, ale ešte nie som expert, ešte vždy ma vedia prekvapiť,“ hovorí Michal o svojich tarantulách. Tarantuly v škole Až do polovice júna vystavuje časť zo svojej zbierky na Strednej poľnohospodárskej a veterinárnej škole na Šindolke v Nitre. Má za sebou už niekoľko slovenských výstav, problémy s útekom hmyzu z terárií však zatiaľ riešiť nemusel. Tarantuly na výstavách ukazuje preto, aby vyvrátil mýty o ich nebezpečnosti. „Ľudia si o tarantulách myslia, že sú to útočné zvieratá, ale nie je tak. Väčšina druhov nie je agresívnych. Pavúk má inštinkt utiecť, skryť sa, nie útočiť. Musel by to byť nejaký omyl, keby niekoho pohrýzol, alebo by ste ho museli veľmi podráždiť,“ hovorí Michal. Rozmnožovanie Aj keď ošiaľ po exotike podľa neho na Slovensku už utíchol, záujemcov o tarantuly je ešte stále dosť. Okrem jedovatosti chlpatých tvorov sa ľudia zaujímajú aj o rozmnožovanie. Ani o ňom nevedel Michal na začiatku zbierania pavúkov vôbec nič. „Párenie je nezvyčajné, nie ako u cicavcov. Samček ešte pred párením prečerpá spermie do zvláštnych orgánov na predných nožičkách a pomocou nich samičku pári,“ opisuje Michal. O samičkách tarantúl je známe, že pred párením musia byť nakŕmené, aby samca nezožrali. A samce sa práve kvôli páreniu nedožívajú vysokého veku – žijú len pár rokov na rozdiel od svojej „polovičky“, ktorá sa dožíva aj dvadsiatich. Michal Šesták je jeden z najväčších chovateľov tarantúl na Slovensku. Viacerí z nich podľa neho začali s netradičným koníčkom len z frajeriny, ale len niekoľko ich pri chove hmyzu zostalo. „Poznáme sa, komunikujeme spolu, ale navzájom sa k sebe nepozývame. Každý z nás má v rámci chovu nejaké vychytávky, a tie neradi ukazujeme,“ priznáva Michal. TARANTULY Sú nočné tvory. Nie sú síce náladové, cez deň je ich však zbytočné vyrušovať. Najväčší zážitok z ich pozorovania budete mať večer pri červenom svetle, na ktoré nereagujú. Podľa internetu patrili pred miliónmi rokov k najčastejším druhom pavúkov a keďže sa odvtedy výrazne nezmenili, označujú ich za „živé fosílie“. Mladé jedince sa zvliekajú z kože asi raz do mesiaca, čím je pavúk starší, tým sa zvlieka s väčšími časovými odstupmi.