30. jún 2008 o 9:43
Precestoval svet, aby ho mohol namaľovať
Ponúka na predaj diela talentovaných ľudí z celého sveta. Zaujali nás nielen maľby, ale i jeho nevšedný životný príbeh.
Dvadsaťdvaročný Piešťančan Albert, po otcovi s kuvajtskými koreňmi, predáva obrazy, za cenu ktorých maľuje nové. Nie však hocikde - na Baleárskych ostrovoch, vo Francúzsku či Španielsku.
Kedy ste začali maľovať?
- Maľujem od svojich ôsmich rokov, posledné štyri sa venujem tzv. free-artu. Učia nás rôzni umelci, pouliční maliari, akademici, polygrafovia, ľudia, ktorých baví maľovanie a poznajú aj techniku. Robíme aj výmenné študijné pobyty, od januára do marca sme napríklad boli na Mallorke a Ibize. Platíme si ich sami. V postkomunistických štátoch ich nepodporuje štát ani ministerstvo školstva.
Skupinka mladých ľudí si teda našetrí na zahraničnú cestu a tam si privyrába na ďalšiu?
- Každý už určite v zahraničí videl pouličných maliarov. Aj takí patria medzi nás. Ľudia v zahraničí majú úplne iné zmýšľanie. Ak by v Španielsku snežilo a pošmykli by ste sa, určite by vám každý utekal na pomoc. Tu môžete padnúť aj zo schodov, nikto vám nepomôže. Ak sú ľudia dobrosrdeční a nápomocní, nikde sa nestratíme.
Aké musia byť obrazy drahé, aby ste si z predaja vedeli našetriť?
- Závisí od techniky, no väčšinou ich predávame len za cenu nákladov. Máme galériu v Brne, zásobujeme ďalšie, robíme výstavy. Väčšina našich obrazov sa najprv dostáva ku komisii, neskôr na výstavy a až potom ich predávame v uliciach miest. Používame kvalitné plátno, olejové farby - tie sú najdrahšie.
Podporujú vás rodičia?
- Skôr ľudia, ktorí majú radi umenie. Niektorí si kúpia obraz a ešte nám pomôžu finančne. Na Slovensku sa však ľudia ako ja na štátnu umeleckú školu nedostanú. Svoj talent si strážim a neustále rozvíjam. Chodím do školy života. V Španielsku sme sa nenaučili len rôzne techniky, ale i po španielsky, komunikáciu s ľuďmi a iné.
Obrazy, ktoré máte so sebou, sú veľmi odlišné. Vidieť, že ide o rôzne techniky a námety...
- Sú to diela autorov z celého sveta. Mám tu obraz od amsterdamského autora, ktorý tvorí kombinácia kokosových vlákien. Ide o techniku z Dominikánskej republiky s názvom Fibra de coco. Na obraze je krásne vidieť vlákna kokosu. Ďalší je vytvorený pomocou celofánovej fólie, ktorá sa nanesie na mokrú farbu a potom sa strhne. Takto sa vytvorí zaujímavá štruktúra. Stále vymýšľame nové techniky, pretože chceme byť v niečom originálni. Môj najnovší obraz je napríklad namaľovaný neplatnou kreditnou kartou, ktorá sa dá použiť namiesto špachtle.
Aký je záujem zo strany ľudí o takýto druh umenia?
- Len v Nových Zámkoch som v jeden deň predal 10 obrazov. Ľudia nenosia pri sebe peniaze, no vrátim sa za nimi po pracovnej dobe či na druhý deň. S ďalšími maliarmi sme strategicky rozdelení na okolí, vždy strávime na jednom mieste dva – tri dni a potom cestujeme ďalej. Vždy si hľadáme nejaké lacné ubytovanie, nie sme nároční. Zvykli sme si aj na „bojové podmienky“.
Ako prijali rodičia váš spôsob života?
- Otec už nežije. Pochádzal z Kuvajtu, s mamou sa spoznal v piešťanských kúpeľoch, ale ona nechcela žiť v zahraničí. V Kuvajte majú muži viac žien, mám možno aj nevlastných súrodencov. Nezaoberám sa tým. Láka ma slobodný svet a maľovanie. Chcel by som sa naučiť ešte veľa vecí a spoznať ľudí po celom svete...
⋌ANGELIKA PUKANECOVÁ
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou