Písmo:A^-|A⁺00

Reč je o 30-ročnom Jozefovi Matúšovi z Komjatíc. Tento pedagóg na „párovskom“ gymnáziu v Nitre okrem toho vo voľnom čase „robí papiere“ v materskom volejbalovom klube ŠK Komjatice, tiež šéfuje Asociácii volejbalových rozhodcov oblasti Západ. Pred rokom ste svoje dievčatá z Komjatíc posielali na finálový turnaj M-SR v beach volejbale kadetiek do Nitry, aby niečo odkukali. Povedzte, napadlo vás vtedy, že o rok postúpi do finále jedna z vašich dvojíc? Vtedy to bolo skôr tajné želanie, ako reálna predstava. Aj keď som veľký optimista, ktorý vždy verí vo víťazstvo a dievčatám som to prial, poznajúc silu najlepších slovenských hráčok, reálne som mohol veriť možno na desať percent. Na turnaji v Novom Meste zaznelo v rámci vypätej športovej rivality aj „Komjatice nie sú na mape“. Novomešťanky budú tento utorok doma vo finále Komjatičankám podávať lopty... Hráčky vediem k tomu, aby boli psychicky odolné, pretože volejbal - „šestkový“ aj plážový - je veľmi náročným športom na psychiku. Nakoniec, už na nasledujúcom turnaji v Nitre sme porazili všetky dvojice Nového Mesta. ...bola to správna športová odpoveď. V tejto súvislosti treba povedať, že dedina Komjatice je veľkou volejbalovou raritou. Hráme prvú ligu mužov, súťaž žiakov, kadetiek, Slovenský pohár žiačok. Máme silné zastúpenie v radoch volejbalových rozhodcov, veď momentálne je nás už rekordných šesť. V roku 2006 napríklad rozhodovali dvaja Komjatičania aj na kadetských majstrovstvách Európy v plážovom volejbale. Šestnásťročná dvojica Dragúňová/Sládečková ide na finále zbierať skúsenosti. Na turnaji v Nitre však pokorila aj jasného favorita, skúsenú Oriškovú a 188 cm vysokú Uváčikovú... Naše hráčky, na rozdiel od väčšiny ostatných finalistiek, môžu hrať v kadetskej kategórii aj v budúcej sezóne. V Novom Meste nebudú pod tlakom, môžu iba prekvapiť a každé víťazstvo by bolo veľkým úspechom. Každopádne si musia veriť a zabojovať o postup do druhého hracieho dňa. Aká je práca s dievčatami v „šestkovom“ volejbale? Je veľmi zaujímavá a pestrá, osobne ma veľmi napĺňa. S dievčatami sa mi pracuje dobre, no najväčším problémom je, že kým my trénujeme dvakrát do týždňa, naši súperi z okresných miest štyri až päťkrát. Niektoré dievčatá dokonca nestihnú absolvovať ani dva tréningy a z toho som často veľmi sklamaný, pretože ako družstvo nás to posúva dopredu len pomaly. Na druhej strane treba povedať, že aj pri nižšej trénovanosti sa niekedy dokážu veľmi priblížiť aj k lepším súperom. Určite sa nájdu pozitíva, veď máloktorá dedina dokáže súperiť s mestami. Na dosah ste nedávno mali dokonca finále Slovenského pohára na antuke... Za to, ako v niektorých zápasoch dokázali dievčatá zabojovať, klobúk dolu. Táto sezóna bola dosiaľ najúspešnejšia, veď v Slovenskom pohári žiačok sme skončili v oblasti Západ na treťom mieste, za ktoré dostanú dievčatá bronzové medaily. Večná škoda len, že v rozhodujúcom zápase o postup na celoslovenské finále do Liptovského Hrádku sme na antuke v Senici nedotiahli zápas s naším veľkým rivalom Novým Mestom do víťazného konca. Po prvom jasne vyhratom sete 25:19 sme sa už pritom videli na trojdňovom finále v Liptovskom Hrádku. Mohol to byť historický úspech žiačok Komjatíc. Slovo na záver? Som rád, že v Komjaticiach sa volejbal stále rozvíja a kadetky, žiačky, žiaci či muži majú aj svoje úspechy. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí pre volejbal v Komjaticiach niekedy niečo urobili. ⋌MARIÁN DRAGÚŃ

Článok pokračuje pod video reklamou