Článok pokračuje pod video reklamou
Éterom sa niesla hrozná správa - Božena Chaternuchová, rod. Herzogová prehrala svoj posledný zápas. Vynikajúcej brankárke, dvojnásobnej majsterke Československa v drese TJ Plastika Nitra z rokov 1971 a 1972, vo veku 66 rokov navždy dotĺklo veľké srdce, bijúce pre úspech ženskej hádzanej.
Peggyne víťazstvá
Už v desiatich rokoch sa prvýkrát postavila do hádzanárskej brány a ostala jej verná po celý život. Tak ako tímom, ktorých farby znamenite hájila. Tucet plzenských liet vystriedala iná štácia, majstrovská pod Zoborom, lepšie povedané za vtedajším Pionierskym domom. Keď prišla do Nitry, nik ju nevolal inak ako Peggy. To už mala za sebou skvelý úspech, aký sa nepodarí hocikomu. Na MS v hádzanej žien na turnaji vo vtedajšej NDR, kam cestovala s narazeným lakťom, pomohla svojím výkonom k výhre 15:7 nad Poľskom. Ešte dôležitejšie boli jej isté zákroky v súboji s Rumunskom, po remíze 8:8 s vtedajšími majsterkami sveta hralo Československo zápas o tretie miesto. Životný bronz ušiel Peggy doslova len o chlp, po dvojnásobnom predĺžení s výsledkom 10:11 sa tešila domáca reprezentácia. Apropo, v Peggyných začiatkoch neboli v hádzanej výsledky ako 3:2, 2:1, či polčasové stavy 0:0 vôbec ničím výnimočným. Dvadsaťminútové polčasy a hra na škvare i antuke, často mokrej, keďže sa bojovalo pod holým nebom, znásobovali požiadavky na hráčky. Tak, ako napredovala hádzaná, stúpali aj výkony jej aktérok. Peggy bola jednou z tých postáv, o ktoré sa opieralo celé družstvo. Už v Plzni si cenili jej spoľahlivú vyrovnanú formu. Snahy Plastiky nehrať v najvyššej súťaži začiatkom liet sedemdesiatych podradnú úlohu prilákali do Pribinovho mesta spolu s trénerským mágom Jánom Kecskeméthym aj kľúčové československé individuality Kernerovú, Michalovú, Kovalovskú, Salingerovú a Herzogovú. Zaradením týchto hráčok sila nitrianskeho kolektívu podstatne vzrástla a v súťažnom ročníku 1970/71 družstvo zožalo nevídaný úspech - v prvej celoštátnej lige zvíťazilo. Trojtisícová kulisa hnala Peggy a jej spoluhráčky vpred v takmer všetkých domácich zápoleniach, technická hádzaná lákala masy ako nikdy predtým. Nitra bola razom hore nohami, v jeden deň ženy doobeda získali titul, futbalisti popoludní postúpili do prvej ligy. Dvojité oslavy sa presunuli na Jelenec, hádzanárske majsterky a futbaloví navrátilci si mali čo povedať. Už počas sezóny dodržiavali nitrianski športovci pitný režim v Gril bare (dnešný Králik). Tam Peggy spoznala svojho manžela, basketbalistu Tibora, s ktorým sa 16. apríla 1973 zosobášila. Spolu s ním si vychutnala majstrovské repete, no túžba po rodine ju nenechala dlho chladnou. Najkrajšie okamihy svojho života prežívala v rokoch 1974 a 1976, keď sa jej narodili dcéry Zuzana a Gabriela.
Šport mala v krvi
Peggy študovala v Plzni na zdravotnej škole. Bola zdravotnou sestrou na ortopédii v plzenskej nemocnici a popritom hrávala tenis i hádzanú. S raketou v ruke začínala v šiestich rokoch, vďaka tréningovým jednotkám otca Augustína i skvelému rodinnému zázemiu, ktoré dotvárali mama Božena a sestra Hana, sa stala majsterkou kraja v Plzni. Vietor našťastie Peggy od milovanej loptovej hry neodvial. Nitrianska anabáza zaviedla apoštola zadnej línie do lekárskej ambulancie, odkiaľ kvôli športovým povinnostiam odišla na administratívnu pozíciu do Plastiky. Aktívnu kariéru ukončila v roku 1980, jej pomoc ženskej hádzanej pod Zoborom tým ale neskončila. Naplno sa venovala mládeži a bola asistentkou trénera Sečanského pri A-tíme, vypomáhala aj v začiatkoch starej gardy DHK Nitra. Svoj obľúbený šport hrávala neustále, v tíme hádzanárskych veteránok chytala ešte aj v tejto, v poradí už jej pätnástej sezóne. Jej poslednou pracovnou zastávkou po revolúcii bolo chemické učilište, kde pôsobila ako vychovávateľka. Do zaslúženého dôchodku odišla v roku 1998. Mal pre ňu sladkú príchuť, iskrou jej života sa stal dnes osemročný vnúčik Radko. „Bol pre ňu všetkým, trávila s ním celé hodiny. Na dvojmesačné prázdniny sa „vyšikovali“ na chalupu do Sv. Antona pri Banskej Štiavnici. Na gulášpárty tam zavítali mnohé spoluhráčky, neodolal ani otcov bratranec, nitriansky režisér Karol Spišák, ktorý mal v tesnej blízkosti svoje kráľovstvo,“ s vďakou a úctou na mamu spomína staršia dcéra Zuzka. Peggy celú svoju rodinu pobláznila športom. V jednom kuse bola s najbližšími na lyžiach, v lete vyhrávalo plávanie a tenis. Jej dcéra Zuzka stále hráva hádzanú v Nových Zámkoch, mladšia Gabika sa venovala atletike. Vo voľných chvíľach Radka lanárila do hádzanárskej brány, nebyť absencie mužskej hádzanej v Nitre, určite by futbalová prípravka mala u jej najmilovanejšej ratolesti veľkú konkurenciu.
Hádzanársky nezmar
Peggy, čo sa výzoru týka, vždy o seba dbala. Chcela sa páčiť. Nikdy nechcela prezradiť svoj vek, humorne vravievala, že má dvadsaťpäť a veľmi veľa mesiacov. „Bola vždy nápomocná, nekonfliktná, hráčkam pred sebou vedela zakričať, kam sa majú pohnúť. Mala výborné parametre na hádzanú, rýchle reakcie, úžasný postreh a bola pružná. No najhoršie bolo, keď začala spievať. Po zápase v Kyjeve v PEM vyčkala na vhodnú príležitosť pri spoločnom obede so súperkami a spustila. Pri jej speve, vlastne recitácii, si domáci zbalili kufre a odišli. Mysleli, že si z nich robí žarty,“ v dobrom spomínajú spoluhráčky Anna Romanovská a Eva Parikrupová. „Nikdy nezabudnem, keď mala raz manželovu dodávku a viezla ma po tréningu domov. Najprv jej nešlo naštartovať, potom nevedela vycúvať, ale gól bol, keď hľadala za jazdy v šere, ako zapne predné svetlá na aute. Nemohla to nájsť. Prosila som ju, aby zažala aspoň vo vnútri, nech sme aspoň trochu viditeľné,“ dodáva už s úsmevom na tvári pani Romanovská. „Nezabudnuteľné zostanú Peggyne úvodné dotyky so slovenčinou. Jej prvým slovom boli „margule“, na ktorých si rada pochutila. Na tréning nikdy neprišla načas, už z dverí bolo počuť jej legendárne co, co, co, kam spěcháte?,“ pridáva sa pani Parikrupová. V tej dobe nezdolateľné Kyjevčanky zabránili v oboch účinkovaniach Nitre priblížiť sa ešte viac k zisku PEM. Peggy by dozaista spievala aj tri dni...
Navždy v pamäti i v srdci
Keď sa narodila, všetci naokolo sa smiali. Len ona plakala. Pri jej náhlom odchode neostalo jedno oko suché. Jej činný a plodný život spriadal a ešte dlho bude vynárať v mysliach športovej verejnosti spomienky na Peggyne dôležité zákroky na palubovke i úsmevné „průpovídky“ mimo nej. Tak, ako to vedela len ona. Každú nervozitu v zápase dokázala uhasiť svojím pokojom, vedela povzbudiť v zložitých situáciách, vylúdiť úsmev na tvárach všetkých protagonistiek v boji za víťazstvami, ktoré priniesli nitrianskej hádzanej nádherné chvíle.
Dlhý čas sa pohybovala v lekárskom prostredí, sama sa však vyšetreniam stránila. Vykašliavanie krvi na začiatku tohto roka neveštilo nič dobré. S každým sa vždy lúčila stiskom teplej dlane. Pri poslednej rozlúčke preplnenej zástupmi ľudí však žiaden stisk z jej rúk neprišiel. Ani nemohol. Zákerná choroba bola silnejšia ako vôľa žiť. Po Alojzovi Berecovi prišla hádzaná v krátkom čase o ďalšiu veľkú postavu.
BOŽENA CHATERNUCHOVÁ
* Narodená 2. 4. 1942 v Plzni.
* Zomrela 13. 6. 2008 v Bratislave.
* Manžel Tibor, dcéry Zuzana a Gabriela, vnuk Radko.
* Hráčska kariéra: Plzeň (1958- 1970), Plastika Nitra (1970-1980).
* Najväčšie úspechy: dvakrát majsterka Československa v drese Plastiky Nitra (1971, 72), 4. miesto na MS v Dortmunde 1965, 31 stretnutí v reprezentácii Československa, dvojnásobná účastníka PEM (1971, 1972).
