Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Keď sa zachraňovanie hradov stane koníčkom, ruiny ožívajú

HLUK MIEŠAČKY A GENERÁTORA sa ozýva z hradu Hrušov pri Skýcove (okres Zlaté Moravce). Múry, ktoré si pamätajú ešte vládnutie Matúša Čáka, zachraňujú pre ďalšie generácie dospelí aj deti z nitrianskych škôl. Učia sa špárovať múry, všetko v čase, v ktorom

by mohli chodiť na diskotéky alebo sedieť pri televízii. Na Hrušove už štyri roky „Rodičia sa o nás neboja, veria pánovi učiteľovi,“ zhodujú sa tri ôsmačky zo ZŠ Fatranská v Nitre. Patria k najskalnejším dobrovoľníkom, ktorí chodia zachraňovať hrady v Nitrianskom kraji. Poučené tým, ako sa správať pri práci na ruinách, si po pauze nasadzujú prilby a vyberú sa dokončovať špárovanie múrov. Malta je bez prídavku cementu – taká, akú používali v stredoveku. Záchranári pamiatok sa snažia čo najviac priblížiť technológiám v minulosti. „Vajíčka nepridávame a neskúšame ani iné finesy,“ odpovedá Jozef Blaho z Nitry na otázku, do akej miery sa k pôvodným technológiám približujú. Záchrane hradov sa venuje už niekoľko rokov, najskôr len v rámci krúžku so svojimi žiakmi, ktorých učil dejepis, neskôr aj pod hlavičkou občianskeho združenia, ktoré vzniklo pred štyrmi rokmi. Dal mu meno po jednom z najmocnejších a najbohatších mužov Uhorska v 14. storočí, ktorému Hrušov patril - po palatínovi Leustachovi. Jeho erb zdobí aj vlajku, ktorá veje na Hrušove, aj montérky, ktoré si dal Jozef Blaho špeciálne na práce na hrade ušiť. „Chodíme sem veľmi radi, záleží nám na pamiatkach, o ktoré sa nikto nestaral,“ hovorí Jozef Blaho, ktorý počas týždňa vyučuje na základnej škole dejepis a zemepis a víkendy zasa trávi na hradoch. So žiakmi sa stará aj o Nitriansky, zachrániť sa snažia Gýmeš či Živánsku vežu v chotári Jedľových Kostolian, pomáhať chodia aj na Oponický hrad. Na Hrušove však trávia asi najviac času. Na prácu na rui-nách sú potrebné úradné povolenia a tých sa im najviac podarilo vybaviť práve na hrad medzi Topoľčiankami a obcou Skýcov. „Je dostupný, vedie tu cesta, takže sem vieme dostať materiál, nástroje aj ľudí. Na začiatok činnosti nášho združenia a plnenia nášho zámeru záchrany kultúrnych pamiatok bol najvhodnejší. Samozrejme, staráme sa aj o ostatné, zháňame peniaze a chceme na nich pokračovať,“ hovorí Jozef Blaho. Na hrady s ním okrem súčasných chodia aj jeho bývalí žiaci, k deťom sa pridali aj rodičia. Presviedčať jedných či druhých vraj nebolo potrebné. Záchranári si pomáhajú Na zrúcanine Hrušov pracovalo predminulý víkend okolo päť desiatok ľudí. Posedával málokto, možno len fotografovia a chlapec, ktorý si odrel koleno. Nitrianskemu združeniu Leustach prišli pomôcť aj záchranári z Lietavy, Sklabine, Lednice, Uhrovca, Katarínky, Obnovy s.r.o, Zachráňme hrady, či Oponíc. „Sú to fanatici, nadšenci, ktorí o pamiatkach nerozprávajú, ale pre ich záchranu aj niečo robia. Robia to vo svojom voľnom čase, za vlastné peniaze alebo peniaze zháňajú u priateľov a sponzorov, často na úkor svojej rodiny. Bez nich by sme tu nič nemali,“ charakterizuje záchranárov slovenských hradov nitriansky učiteľ. Na stretnutí „hradológov“ z celého Slovenska na Hrušove pracovali vojaci, zootechnici, študenti stredných aj vysokých škôl, robotníci či učitelia. Nechýbali ani odborníci na architektúru stredovekých hradov. „Stali sa našimi dvornými majstrami, učia deti, ako pracovať, zarábať maltu, klásť kamene,“ hovorí Jozef Blaho o Martinovi Bónovi, Mirovi Matejkovi či Michalovi Hrčkovi. Manželov zblížili hrady Na ruinách nájdete pracovať aj jeho manželku a ich dvoch synov. Stanislava Blahová je v združení Leustach predsedníčkou správnej rady. Keď neorganizuje výpravy a nezháňa peniaze na projekty, aj ona mieša maltu či prenáša kamene. „Hrady sú naša spoločná záľuba, zblížili nás. Obaja sme učitelia a keď sme sa chceli v rámci výletu dostať na nejaký hrad, tak bol buď zarastený alebo ťažko prístupný. Začali sme sa zaujímať o to, čo spraviť, aby sme sa na hrad dostali,“ spomína si na formovanie činnosti, ktorá „pohltila“ celú rodinu, Stanislava Blahová. Myšlienka sprístupnenia hradov postupne prerástla až ku konzervovaniu a záchrane ruín. Možnosť podieľať sa na tom dali aj svojim žiakom a tí to prijali. „Všetko je o prioritách a o tom, či zostanete doma sedieť pred televízorom a oddychovať po náročnom týždni alebo si vyberiete činnosť na hrade ako formu relaxu. Je pravda, že sa tu narobíme a prídeme domov ustatí, ale zábava a práca s deťmi tu stojí za to. Zodpovednosť za ne je pre nás prirodzená a pokiaľ vás rešpektujú a berú ako kamaráta a partnera, nie je čo riešiť. Deti sú disciplinované, doposiaľ sme nemali žiadne úrazy,“ hovorí šéfka združenia Leustach. Vzťahy a spomienky ako odmena Peniaze na činnosť získava združenie z viacerých, väčších aj menších grantov, štátnych aj súkromných zdrojov. „Dnes je to už jednoduchšie ako na začiatku činnosti nášho združenia. Máme dobrý kredit, decká povedia pravdu,“ porovnáva Stanislava Blahová. Aj keď na začiatku činnosti do záchrany hradov putovali peniaze aj z rodinného rozpočtu, Blahovcom to na zanietení neubralo. „Je to koníček ako každý iný, ten náš sú hrady,“ vysvetľuje s úsmevom šéfka správnej rady združenia Leustach. O účasť na prácach na ruinách je podľa nej u detí záujem, aj keď je v ich voľnom čase. Odmenou sú spomienky a vzťahy. „Vznikajú tu väzby, ktoré pretrvajú do smrti. Deti vedieme aj k tomu, že netreba sa hnať za majetkom, ktorý je pominuteľný. Toto nezostane len v spomienkach, ale zostane tu po nás kus práce,“ hovorí Stanislava Blahová. Viac ako sedemstoročný hrad zachraňoval prezident Hrušovský hrad je dielom mnohých storočí. Vznikol už koncom 13. storočia ako strážny hrad na dôležitej ceste medzi Ponitrím a Požitavím. Za zakladateľov hradu sa považuje rodina Matúša Čáka Trenčianskeho. „Hrad existoval až do začiatku 18. storočia, menil svoj vzhľad, dostavovali sa k nemu predhradia. V čase svojej najväčšej slávy mal viac ako štyritisíc metrov štvorcových,“ opisuje históriu Hrušova Jozef Blaho. Posledným majiteľom bol František II. Rákoci, ktorý viedol povstanie proti uhorskému cisárovi. Po jeho potlačení bol Hrušov zničený, chátral a viac ako dvesto rokov si ho nikto nevšímal. Podnet na konzerváciu ruiny prišiel až v roku 1928. Hrušov sa stal obľúbeným miestom výletov prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, ktorý mal letné sídlo v neďalekých Topoľčiankach. Na jeho záchranu vyčlenil 400-tisíc korún, čo na tú dobu bolo veľa peňazí. Dal spraviť aj prístupovú cestu, aby mohol k Hrušovu doviesť aj vzácne návštevy zahraničných štátnikov. „Práce trvali asi dva roky, vďaka nim sa doteraz zachovali mnohé krásne časti hradu. Toto miesto si potom obľúbili aj ostatní prezidenti,“ pokračuje v rozprávaní histórie Jozef Blaho. Hrušov si však ľudia neskôr opäť prestali všímať. Až na tých, ktorí ho rozkrádali či odnášali kamene z ruín. Aj vďaka štvorročnej práci záchranárov sa však Hrušov opäť preberá k životu. „Začínali sme tým, že sme z okolia znášali kamene z rozpadnutých múrov, niekedy aj zo vzdialenosti 50 či 60 metrov, nosili ich do strmého kopca. Sústredili sme ich na miesta, kde sa budú vkladať. Bola to náročná práca,“ spomína si na začiatky prác na Hrušove Jozef Blaho. Na záchrane hradu sa intenzívne pracuje už štvrtý rok, aj v zime, pokiaľ nie je sneh. Pri otázke, kedy bude Hrušov už opravený, si však Jozef Blaho povzdychne: „Pravdepodobne sa toho už nedožijem. Je tu robota na niekoľko desaťročí.“ KTO BOL LEUSTACH Jeden z najmocnejších mužov Uhorska v druhej polovici 14. storočia. Žigmundovi Luxemburskému pomohol získať uhorskú korunu. V roku 1392 prevzal najvyšší úrad v krajine – hodnosť palatína. Stal sa tak prvým mužom krajiny po kráľovi Žigmundovi a v čase jeho neprítomnosti riadil kráľovstvo. Mal manželku, štyri deti a do leta 1396 skvelý život. Vtedy ho pri jednej bitke zajali Turci. Chceli za neho 50-tisíc zlatých, čo by dnes boli desiatky miliónov korún. Jeho manželka a deti sa všemožne snažili zháňať peniaze, zo zúfalstva založili aj svoj obľúbený hrad Hrušov. Leustacha sa im však vykúpiť nepodarilo a palatín nakoniec v zajatí zomrel. OZ LEUSTACH

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  3. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  4. Táto pomôcka zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  6. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  7. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  8. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  2. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  4. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  5. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  7. Budúcnosť M&A v Európe
  8. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  9. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  10. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 28 610
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 136
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 10 602
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 926
  5. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 8 783
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 556
  7. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 8 513
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 460
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 263
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 249
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Zlaté Moravce majú nového hlavného kontrolóra. Výber kritizovalo viacero obyvateľov

Predošlého kontrolóra zastupiteľstvo odvolalo začiatkom leta za pomerne nezvyčajných okolností.

Novým hlavným kontrolórom Zlatých Moraviec je exprednostka Zita Koprdová.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Hazard nitrianskeho vedenia s verejnými financiami

Zákaz hazardu v Nitre, za ktorý od začiatku bojoval predovšetkým primátor Marek Hattas a preto podporoval kresťanských aktivistov v zbere petície počas posledných parlamentných volieb, nemal dlhú životnosť.

Odhalili machinácie, exriaditeľ Agrokomplexu obvinenia odmieta

Kontrolórom sa nepozdávajú, okrem iného, gastroprívesy ani pás zelene za desiatky tisíc eur. Problémy zistili aj v Relax parku.

Zľava Macko, Mičovský a Kanás.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Vianočné trhy v Prievidzi budú, nevyhnú sa však obmedzeniam

Situácia s koronavírusom zasiahla aj do tradičných vianočných trhov v Prievidzi aj do fungovania ľadovej plochy na námestí.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?