17. júl 2008 o 14:46
Holuby sú verné, na pretekoch však môžu partnerke zahnúť
ZAPLATILI BY STE ZA HOLUBA desiatky, stovky či tisícky eur? Ak má dobrý rodkomeň a na konte úspechy v medzinárodných súťažiach, je toho hoden. Aspoň v západnej Európe. Športové holuby sa chovajú aj u nás, dokonca máme vlastnú ligu. Biznisu, ktorý sa okolo
Marianna Petrová Externý prispievateľ
nich vo svete točí, sa však nepribližujeme.
Holubia pošta už pred naším letopočtom
V dobe, keď sa informácie vďaka internetu šíria v priebehu niekoľkých sekúnd, si už len málokto vie predstaviť význam holubov pri prenose správ. Na tento účel ich však využívali už starí Egypťania. Dokazuje to stará maľba v jednom z egyptských chrámov, na ktorej správu o korunovácii faraóna šíria práve holuby. V písomných záznamoch starovekých Grékov sa zasa o holuboch píše ako o posloch výsledkov olympijských hier. Holubia pošta sa rozvíjala aj v stredoveku na Blízkom východe. Prvé holubníky a stanice holubej pošty, vzdialené od seba aj sto kilometrov, vznikali v Arábii, Egypte a Sýrii už začiatkom 12. storočia. Do strednej Európy holuby priviezli pravdepodobne križiaci.
Storočia ako poslovia sprevádzali dobyvateľov počas vojen a bitiek, najväčšiu slávu holubej pošte však priniesla prvá svetová vojna. Holuby sa stali významným komunikačným prostriedkom, pohyblivé holubníky mali takmer všetky veliteľstvá. Holuby prenášali denne stovky správ, hlásení a fotografií, trpeli rovnako ako vojaci. Tie, ktoré prežili, dostali vysoké vyznamenania, tie, ktoré sa vrátili a po čase zahynuli, pochovali s vojenskými poctami.
Aj keď poštové holuby nahradili modernejšie prostriedky komunikácie, niektorí ľudia v ich chove pokračujú. Nie z nutnosti, ale pre šport. „My športovať nemôžeme, tak to za nás robia holuby,“ hovorí jeden z najväčších chovateľov športových holubov v Nitrianskom okrese Ľudovít Holec. V holubníku má asi 400 jedincov. Každý z nich je označený špeciálnou obrúčkou s číslom. Páriky, ktorým sa práve vyliahli mláďatá, sú v klietkach, mladé, ktoré už vyleteli z hniezda, v špeciálne upravenom holubníku. Najlepších pretekárov von často nepúšťa. Zožrali by ich dravce, ktoré si po korisť zvyknú zaletieť aj priamo do úkrytu lietajúcich športovcov.
Pri pretekoch prekonávajú stovky kilometrov
V nitrianskom regióne registruje Slovenský zväz chovateľov poštových holubov 151 členov, čo predstavuje asi 12-tisíc operencov. Pravidelne lietavajú na súťažiach, pri ktorých prekonávajú stovky kilometrov. Pri tej poslednej leteli z Nemecka. „Ráno sme ich vypustili pred šiestou a prvé boli doma už o pol dvanástej,“ spomína si na nedávne preteky prezident Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov Juraj Kurek z Ivanky pri Nitre. Víťazom je ten, kto priletí najskôr, šampióni zvládnu 350-kilometrovú trasu aj za štyri hodiny.
Moderné holubníky majú špeciálne prístroje, ktoré prílet vtákov evidujú automaticky. Výsledky v tabuľkách určujú víťazov ligy a majstrovstiev.
Ako sa vtákom lieta, závisí od počasia. Darí sa im za slnečného, keď neprší a nefúka vietor. Horšie sa orientujú vtedy, keď sú na Slnku erupcie. Tie narúšajú atmosféru a elektromagnetické pole. „Pravdepodobne podľa neho sa holuby orientujú na ceste domov, aj keď oficiálne to nie je potvrdené,“ hovorí Juraj Kurek. Svojej záľube venuje tri hodiny denne, rodina mu to schvaľuje. „Netúlame sa po krčmách, lebo sme v holubní-koch,“ odôvodňuje s úsmevom.
Športové holuby chová už od detstva, keď si prvý párik kúpil za pár korún. V učebniciach sa veľa nedočítal, aby sa o nich čo najviac naučil, celý deň ich sledoval a zapisoval, kedy čo spravili. „Holuby sú ako ľudia, každý z nich je osobnosť. Keď majú zlú náladu, len pokukávajú, sedia, keď dobrú, hrkútajú, dvoria samičke,“ zhrňuje chovateľské skúsenosti Kurek.
Domov ich ženie láska a inštinkty
Vzťah medzi samčekmi a samičkami je pre chovateľa dôležitý aj pri samotných pretekoch. Jednou z techník, aby sa vtáky vracali do holubníka čo najrýchlejšie, je takzvaná vdovská metóda. Holubom a holubiciam dohadzuje partnerov chovateľ. Pred pretekami ich od seba na chvíľu odlúčia a potom vyvezú stovky kilometrov od holubníka. „Je prirodzené, že pokiaľ si nestihli užiť, tak sa budú ponáhľať domov za partnerom. Riadia sa silnými inštinktmi a tie sa snažíme využiť,“ hovorí Kurek.
Holuby si zvyknú byť verné a pokiaľ im chovateľ nevymení partnera, spolu hniezdia a starajú sa o potomstvo. Ak sa však na pretekárskej trati objaví holubica, ktorá padne pretekárovi do oka, nebráni sa svoju partnerku podviesť. „Holuby vedia mať rady, ale aj zahýbať,“ charakterizuje vzťahy operencov Ľ. Holec.
Nie je to však len partnerská láska, ktorá zo štartovacieho miesta ženie holuby vrátiť sa čo najskôr domov. Chovatelia využívajú aj rodičovské pudy pretekárov. Samičky domov upaľujú rýchlejšie, keď sa blíži čas liahnutia. Zvyčajne znesú dve vajíčka, z ktorých sa mláďatá liahnu po troch týždňoch. Samce sa domov náhlia zasa vtedy, keď sa blíži čas prvého výletu z hniezda ich dospievajúcich mláďat. Päť týždňov sa spolu s matkou o nich starajú, ak ide o významný posun v ich „vtáčom“ živote, chcú byť pri tom.
Najväčšie nebezpečenstvo - dravce
Zo štartu vyletia desiatky až stovky holubov, domov sa však nemusia vrátiť všetky. Z nedávnych nemeckých pretekov sa Jurajovi Kurekovi z nasadených 65 pretekárov vrátilo 60. Zatiaľ. Niektorí sa totiž môžu zatúlať a v holubníku sa ukážu až po niekoľkých dňoch či dokonca ro-koch. V čase našej návštevy mu priletela holubica z pretekov, ktoré štartovali pred siedmimi rokmi!
V najhoršom prípade sa holuby na trase domov stanú potravou pre sokoly, orly, myšiaky či krahulce. „Preteky holubov vyčerpávajú, po návrate majú aj o tretinu váhy menej a sú dehydrované. Už za dve hodiny sa však vedia zregenerovať,“ poučuje Ľudovít Holec. Operencom po každej súťaži upraví jedálny lístok a naordinuje oddych. Aspoň do nasledujúcich pretekov. Športové holuby ich absolvujú aj dvadsať ročne. Odmenou pre najlepších je dôstojný holubí dôchodok, slabší pretekári po skončení kariéry idú do polievky. Ak si to svojimi výkonmi zaslúžia, dostanú aj meno.
Vtáčiu chrípku neprenášajú
„Holuby sú doma tam, odkiaľ vyletia z hniezda. Stalo sa už, že keď sme ich niekomu darovali, od nového majiteľa sa vrátili naspäť domov,“ poučuje Juraj Kurek. Prvým výletom sa jeho holuby automaticky dostávajú do tréningového stereotypu, lietajú ráno aj večer, vždy aspoň trištvrte hodiny.
„Holuby sú športovci, musia sa udržiavať v kondícii. Disciplína musí byť a ony musia reagovať na signály,“ hovorí o športe operencov Ľudovít Holec. Pretekárov zvykne dvakrát do týždňa vyviezť mimo holubníka a doma im stopuje čas, za ktorý sa vrátia.
Najlepší chovatelia venujú poštovým holubom čas aj peniaze. „Nikdy sme nerátali, koľko to je. Pre tých, ktorí chcú mať najlepšie výsledky, je to veľmi drahý a náročný koníček,“ hovorí Ľudovít Holec. Investícia do holubov predstavuje investíciu do holubníka, vakcín, ktoré vtáky pravidelne dostávajú, do krmiva či poplatkov za preteky. Členovia zväzu si platia tisícky korún za klietky aj vývoz svojich operencov na preteky.
Pokiaľ v Belgicku, ktoré je kolískou holubárskeho športu, Holandsku či Nemecku sa okolo holubov točí veľký biznis a majitelia víťazov sa odmeňujú hodnotnými cenami, slovenskí chovatelia dostávajú uznanie. Aj to si, samozrejme, cenia, západným susedom môžu úprimne závidieť. Chovanie holubov je tam o prestíži a dovoliť si tento koníček môžu len zámožnejší ľudia. „Ceny za šampiónov sa približujú cenám za dostihové kone, sú to tisícky eur,“ porovnáva Holec. Svojich päť holubov poslal do špeciálneho výcvikového centra v Šanghaji. Stálo ho to balík peňazí, ak by však niektorý z nich vyhral, za víťazstvo získa 120-tisíc eur.
Peniaze sa točia aj okolo krmív a vakcín - športové holuby sa omrvinkami z rožkov predsa neživia a musia mať stopercentné zdravie. Predsudky ľudí, že sú prenášačmi vtáčej chrípky, Ľudovít Holec vyvracia: „Neprenášajú ju, je to dokázané.“
Doping už aj na Slovensku
Chovatelia sa zhodujú, že na holubársky koníček sú potrebné chovateľské aj športové vlohy. Ale ako to už vo svetovom športe býva, ani preteky holubov sa nezaobídu bez podvodov. K tým najčastejším patrí doping, ktorý sa dostal už aj na Slovensko. „Máme podozrenia u dvoch, troch chovateľoch, ale nemáme to potvrdené. Testy len na tie najhlavnejšie dopingové prvky sú drahé - vyšetrenie jednej vzorky stojí 22-tisíc korún. Aby sme mali doping u chovateľa potvrdený, potrebujeme vzorky od viacerých holubov,“ odôvodňuje Juraj Kurek.
Testovať už skúšali - vzorky chceli odobrať z trusu holuba, ktorý sa z pretekov vrátil. Keďže ten prišiel dehydrovaný a vyčerpaný, vzorky sa ani po pia- tich hodinách nedočkali. Z krvi sa testy u holubov robiť nemôžu, keďže jej nemajú veľa a už po odobratí minimálneho množstva potrebného na testovanie by im hrozila smrť. Chovatelia, pre ktorých sú holuby pýchou, slávou a súčasťou života, to riskovať nechcú. „Na Slovensku chýba osveta,“ hovorí Kurek. Odvoláva sa na tohtoročnú medzinárodnú výstavu holubov v Nitre, ktorej v Holandsku venovali niekoľko novinových strán. Rozhýbať holubárstvo by mohli mladí chovatelia, v klube slovenského združenia chovateľov holubov ich je asi tridsať.
V septembri sú v Nemecku majstrovstvá sveta mladých chovateľov holubov. „Slovensko dodá na túto súťaž 20 holubov od mladých chovateľov. Nemáme ale peniaze na vyslanie mladých chovateľov na týždenný pobyt na sledovanie týchto pretekov,“ dodal Juraj Kurek.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou