Na letisku kempovali raketoví modelári

Lietadlá, rakety a rádiom riadené raketoplány mohli vidieť nadšenci techniky a modelovania na letisku v Janíkovciach.

Klub raketových modelárov Sľažany zorganizoval na letisku Svetový pohár raketových modelárov a seriálovú súťaž Majstrovstiev Slovenska v raketovom modelárstve. Silný vietor narušil lety Leteli malé raketoplány, rakety bez návratného zariadenia, ktoré sa vrátili autorotáciou, ale aj makety skutočných rakiet, Ariane a Sanurn. Počas letu malých raketoplánov musela byť súťaž pre silný vietor prerušená. Na podujatí sa hodnotila doba plachtenia modelov, celková dĺžka pobytu modelu vo vzduchu od jeho odpálenia až po pristátie. Pristáť museli čo najbližšie k stanovenej ploche. Čím viac sa vzdialili, tým menší počet bodov získali. Kemping na letisku Súčasne so svetovým pohárom prebehol aj dvojtýždňový tábor mladých modelárov. Priamo na letisku kempovali plastikoví, leteckí aj raketoví modelári. Bol to už desiaty ročník. Keď sa s táborom kedysi začínalo, spojili sa len dva kluby – zo Zvolena a Prahy. Teraz bolo v tábore priamo na letisku 27 detí. „Jedenásť chlapcov máme teraz z Českej republiky. Chodia s nami už celé roky, dozvedeli sa o tom z časopisu,“ povedala Elena Halamová. Pred desiatimi rokmi, keď žila vo Zvolene, tábory zakladala. „Sú tu s nami aj skúsení modelári, ale boli aj takí, ktorí nevedeli nič. Urobili sme pre nich pilotnú školu. Vekovo nie sú tábory raketového modelárstva obmedzené. Mali sme raz chlapca, ktorý u nás trávil posledné prázdniny pred školou. Ešte ani šesť rokov nemal,“ hovorí lektor Josef Říha z Prahy. Žiadna pyrotechnika Podľa organizátorov je len hŕstka fanúšikov, ktorí sa venujú raketovému modelárstvu. Tento koníček je na okraji záujmu ľudí. Prečo? „Na vine je aj to, že v školách nie je veľa technickej výchovy. V mnohých deťoch to ale drieme, chceli by si niekedy postaviť lietadielko alebo raketu, len to treba v nich naštartovať,“ tvrdí Elena Halamová. Z týchto chlapcov jej priamo pred očami vyrastali šampióni. V krúžku mala aj takých, čo získali svetové poháre v rádiom riadených raketoplánoch. „Mamičky majú strach, pletú si raketové modelárstvo s ohňostrojmi. Pyrotechnika s tým pritom nemá nič spoločné. Motory sú dané výrobcom a modelár do nich nezasahuje,“ vysvetľuje Josef Říha. Raketovému modelárstvu sa venuje štyridsať rokov a za ten čas nezažil väčší úraz. Menšie úrazy sa stávali len pri predvádzaní rakiet. „To bolo v dobe, keď bolo centrálne odpaľovanie. Štartér si občas poplietol jednotlivé rampy a odpálil to niekomu inému. Končilo to maximálne s popálenými prstami,“ spomína Říha. Ani predstavy ľudí o modelárstve nie sú úplne jednoznačné. Niekto v tom vidí rovno raketoplán Columbia, niekto iba trubičku a okolo nej stabilizátor. „Až také jednoduché to ale nie je. Niektoré deti, keď prídu do krúžku, utečú,“ povedal Josef Říha. Medzi tými, čo neutiekli, je aj šestnásťročný Tomáš Saran z Vendryně. Model, čo mal v rukách, stavia už asi dva mesiace. „Nemal som peniaze, aby som ho dokončil. Najnákladnejšia je elektronická výbava, ktorá je vo vnútri,“ povedal. Model lietadla vyrába z bazového dreva, pokrýva ho polystyrénom. Návod na výrobu si našiel na internete. Lietadlo potom postavil celkom od nuly. Modeluje už sedem rokov a najkrajšie modely sa mu podarili zostrojiť práve v tábore. Napríklad vlani Spitfire, plastikový model britskej stíhačky. „Doma nemám s kým stavať,“ vraví Tomáš. Kým sú kamaráti na futbale, on modeluje. „Keby si to vyskúšali aj oni, vedeli by, že je to super koníček. Určite pobaví a u mňa má modelovanie prednosť pred nejakým futbalom,“ povedal Tomáš Saran.