dičov?!
Nestal sa trestný čin
Šokujúcim prípadom sa bude zaoberať generálna prokuratúra. Obrátia sa na ňu poškodení dedičia - žiadajú preskúmať postup nitrianskej okresnej prokuratúry, ktorá zastavila trestné stíhanie notárky. So sťažnosťou, ktorú podali voči takémuto rozhodnutiu, neuspeli. Zaoberala sa ňou Krajská prokuratúra v Trenčíne, ktorá dala v júni za pravdu nitrianskej prokuratúre: nejde o trestný čin.
Krajský prokurátor sa vo svojom uznesení odvoláva na vyjadrenie notárky, že „k pochybeniam došlo z dôvodu časovej zaneprázdnenosti a pre nával práce, ktorú bolo potrebné v tom období urýchlene vybaviť.“ Dedičia, ktorí prišli o dedičstvo, sú pobúrení: „Je to zarážajúce. Notárka pochybila, napriek tomu nebude potrestaná?“
Dedičia nič nedostali
Kauza siaha desaťročia dozadu, do roku 1979, keď prebiehalo prvé dedičské konanie po smrti pána Antona z Nitry. Ten vo svojom závete odkázal podiel z vinice a jednu z nehnuteľností synovcovi a jeho manželke. Zvyšný majetok mali zdediť dedičia zo zákona - štyria Antonovi súrodenci. Lenže všetko, aj to, čo nebolo uvedené v závete, priklepla notárka synovcovi! Situácia sa zopakovala aj v roku 1981, keď sa prejednával novoobjavený majetok po nebohom, a napokon aj v roku 2002.
Je neuveriteľné, že zákonní dedičia neboli ani raz účastníkmi dedičského konania a nebolo im ani zaslané žiadne rozhodnutie! O tom, že mali dediť, sa dozvedeli len náhodou až koncom roka 2005.
Vo februári 2006 si podali žiadosť o vydanie opravného os-vedčenia o dedičstve. Dostali odpoveď, že ho „v tejto veci nie je možné vydať, nakoľko sa nejedná o chybu v písaní a počítaní“.
Dedičia preto zvažovali, že si budú od notárky vymáhať vzniknutú škodu v občiansko-právnom konaní: „Je to však nereálne, pretože je to už premlčané.“
Obvinenie z podvodu
Notárka bola vlani v apríli obvinená z trestného činu podvodu. Okresná prokuratúra v Nitre však v apríli 2008 jej trestné stíhanie zastavila - vraj sa nestal trestný čin. Prokuratúra sa stotožnila s tvrdeniami notárky, podľa ktorej nešlo o úmysel. „K pochybeniam došlo najmä pre nával práce, ktorú bolo potrebné v tom období urýchlene vybaviť, a tým sa stalo, že som dostatočne neskúmala pridelené spisy, pričom z mojej strany nešlo o úmyselné konanie, ale o nedbanlivosť, čoho úprimne ľutujem,“ vypovedala notárka na polícii.
„Činnosť vykonáva viac ako dvadsať rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie, problematika dedenia jej bola zrejmá. Svedčí o tom časť výpovede zadokumentovaná v rámci vyšetrovania. Keď rozhodovala, mala k dispozícii písomnosti s menami zákonných dedičov - súrodencov nebohého aj závet, podľa ktorého mal synovec nárok len na podiel z vinice a jednu z nehnuteľností. Napriek tomu získal celý majetok. O dedičstve rozhodovala notárka trikrát a trikrát sa pomýlila?“ krútia neveriacky hlavou dedičia.
„Keby sa pani doktorka kopla raz, nepoviem, ale trikrát, to už myslím nemá nič spoločné s náhodou. Zo spisového materiálu vedeného v predmetnej dedičskej veci je zrejmé, že o existencii súrodencov nebohého vedela. Svedčia o tom i dožiadania adresované správe katastra, v ktorých sa ich mená uvádzajú. Kurióznou sa javí i skutočnosť, že závetný dedič vo svojej žiadosti o prejednanie znovoobjaveného majetku po strýkovi (v roku 2001) uviedol ako dedičov po svojej zosnulej manželke deti. Ani tie však z majetku nič nedostali,“ tvrdí zástupca dedičov.
Notárka: Nebol to úmysel
Notárka sa bráni, že pri prejednaní veci v roku 1979 nebola osobne prítomná, vraj jej len notárska čakateľka predložila spis na podpis. „Tento postup bol bežný, nakoľko notárski čakatelia pojednávali pod menami notárov a vzhľadom na moju pracovnú zaneprázdnenosť som sa nestačila každou vecou zaoberať,“ vypovedala na polícii.
Zdôvodnenie mala aj pre pochybenie z roku 1981, keď sa pojednávalo o novoobjavenom majetku po pánovi Antonovi: „V tomto konaní som vychádzala z nesprávne zisteného okruhu dedičov v pôvodnom dedičskom konaní. Už som sa podrobne nezaoberala pôvodným spisom...“
Aj v roku 2002, keď rozhodovala o ďalšom novoobjavenom majetku, vraj vychádzala z pôvodného dedičského rozhodnutia a okruh dedičov neskúmala.
Pani notárku sme minulý štvrtok osobne navštívili v jej kancelárii v centre mesta. Svoje pochybenia nepoprela. „No poškodiť som nikoho nechcela, nebol to úmysel,“ reagovala. K podrobnostiam kauzy sa vyjadrovať nechcela: Nie je to ešte právoplatne ukončené,“ zdôvodnila. Mala tým na mysli konanie o pozastavení jej notárskej činnosti, ktoré jej hrozilo v súvislosti s trestným stíhaním. Svoju prax však mohla vykonávať aj v čase, keď bola obvinená. „Pán minister bol tak láskavý, že mi činnosť nezastavil,“ poznamenala notárka.
Kto ich odškodní?
„Ministerstvo spravodlivosti SR začalo proti notárke Gabriele R. konanie o dočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu. Nakoľko však bolo trestné stíhanie zastavené, odpadol dôvod na pokračovanie konania o pozastavení výkonu notárskeho úradu,“ napísala nám Jana Revayová z ministerstva spravodlivosti.
Dodala, že ministerstvo v súčasnosti čaká na vyjadrenie Okresnej prokuratúry v Nitre „v súvislosti s právoplatnosťou a vykonateľnosťou uznesenia o zastavení trestného stíhania“.
Minister spravodlivosti môže po prerokovaní s Notárskou komorou pozastaviť výkon notárskeho úradu, „ak bolo proti notárovi začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia“. V uvedenom prípade sa tak nestalo.
Zákonní dedičia sa len ťažko môžu zmieriť s tým, že pre „nával práce“ pani notárky nedostali svoje dedičstvo, nikto ich neodškodní a nikto chybu nenapraví.
„Poškodení majú jedinú šancu - dať podnet na generálnu prokuratúru. Ak bude rozhodnuté, že notárka rozhodla nezákonne, môžu si od nej vymáhať náhradu škody,“ povedal nám právnik.
