Za necelých tridsať rokov
z jeho tela vytieklo vyše päťdesiat litrov krvi. Dobrovoľne. Z krvného obehu ich pustil, aby pomohol iným. Stoosemnásobný darca krvi Igor Mravík
zo Zlatých Moraviec.
Za vzor mal otca, ktorý krv daroval minimálne štyridsaťkrát a prestal až vo vyššom veku.
Po prvýkrát mu krv brali na vojenčine. Mladému vojakovi prišlo vtedy zle. Prvý a posledný raz. No nie pre krv samotnú.
„Vtedy daroval krv skoro celý útvar, bolo nás tam 150. Zelenáči prišli na rad až poslední, čiže popoludní. Keďže pred odberom sa nemôže jesť, bolo mi už zle od hladu,“ spomína.
A odvtedy sa v darovaní nezastavil. Štyrikrát do roka chodí darovať svoju krv, aby pomohol tým, čo vzácnu tekutinu potrebujú.
Pri každom darovaní mu odoberú 450 mililitrov krvi a ďal-ších zhruba päťdesiat mililitrov, ktoré použijú na testovanie.
Pol litra na jeden odber krvi. Za tých 108 odberov teda z jeho tela odišlo už viac ako päťdesiat litrov krvi.
„Ako to majú ženy pravidelne, tak aj ja to mám pravidelne,“ robí si žartíky z toho, ako si presne sleduje, kedy „má termín“.
„Daroval by som aj častejšie, ale to sa nemôže,“ vysvetlil Igor Mravík. Nahováral aj množstvo kamarátov a kolegov, tí však odmietajú. „Všetci moji kamaráti sú padavky, za tie roky som nikoho nenašiel.“
Až teraz - dal sa dokopy s kamarátom, krv budú chodiť dávať spolu. Musia si len zladiť termíny.
„A možno sa k nám pridá aj moja dcéra, už nad tým uvažuje,“ povedal Igor Mravík.
Na termíny si zvykol, hovorí, že aj choroby si vždy naplánoval tak, aby nezasiahli do obdobia, kedy má darovať krv.
Za mnohonásobné darovanie krvi ocenili Igora Mravíka zo Zlatých Moraviec medailou doktora Kňazovického.
Má krvnú skupinu nula negatív, vďaka čomu je univerzálnym darcom. Krv podaruje „dokedy budú brať“.
Zadosťučinením preňho je dobrý pocit a to, že má pravidelné kontroly u lekára bez čakania v rade.