Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
NEMCOV A NARUŠILI ICH VZÁJOMNÉ SPOLUŽITIE SO SLOVÁKMI

opustiť svoj domov

- Oto potom tri a pol roka robil v uhoľných baniach, čo bola, veru, tvrdá drina. O rok im, našťastie, zvýšili prídel stravy, o dva dostali aj peniaze.

Keď ich pustili do civilu, nemal sa kam podieť. Za rodičmi na Slovensko ho pustiť nechceli, lebo nemal štátne občianstvo. Predpokladali, že na Slovensku sa ani nebudú nachádzať. Kamarát ho teda zobral k svojim rodičom, evakuovaným do Nemecka. Tu zostal žiť, oženil sa.
Prvýkrát prišiel na Slovensko až v roku 1963 na pohreb mamy. No kvôli zlej ceste ho, chudák, nestihol. Musel ísť pešo až zo Zbehov... Teraz sa už, našťastie, často vídame.
- Veronika Bungenerová: Leo aj s dcérou ho boli pred rokom 1989 pozrieť, ľudia vraveli, že sa odtiaľ už nevrátia (smiech).
- Chceli si ma tam nechať. Vraveli, že mi dajú dotácie na postavenie farmy. Ja už mám však takú povahu, že by som inde žiť nemohol. Radšej v chudobe, ale doma.
Množstvo Nemcov v povojnovom období prišlo o život, boli opätovne evakuovaní. Vy ste si naozaj nažívali v relatívnom pokoji?
- Pravdou je, že po vojne začal predseda ONV švagrovi dohovárať - vraj kedy už našu rodinu konečne šupnú do tábora. A vtedy sa - či už náhodou, alebo zásahom prozreteľnosti - stala taká vec, že sa predsedovi nemohla krava oteliť. Nik mu s tým nevedel pomôcť,
no otec bol na to špecialista. Sám sa ho, samozrejme, hanbil prísť požiadať - tak poslal svoju ženu. A otec mu pomohol. Odvtedy už predseda mlčal.
Z Obdokoviec sme odišli krátko po tom, ako sme sa zobrali s babkou. Svadbu sme mali v auguste 1950. Vrátili sme sa do nášho rodinného domu v Čermanoch. Žili tam okrem nás dve rodiny. Museli však za ubytovanie - rovnako ako my - platiť, takže už od začiatku mali v plánoch postaviť si vlastné domy. Nastúpil som do zamestnania v Novákoch.
Po ôsmich mesiacoch som však musel i ja narukovať do pracovného tábora ako PTP-ák. (PTP - Pracovný technický prapor -pozn. autora). Napokon ma môj zlý kádrový posudok dobehol. Stálo v ňom: syn dedinského boháča Nemca, majetok skonfiškovaný, nespoľahlivý... Slúžil som 32 mesiacov.
Zostaňme chvíľu pri vašej svadbe. Ako v tom období prebiehal sobáš Slovenky a Nemca?
- Veronika Bungenerová: Na to, aby sme sa zobrali, sme museli získať povolenie od prezidenta.
Funkcionári z Československého svazu mládeže si ma zobrali na raport, na stranu. Vypytovali sa, prečo si chcem zobrať Nemca - takmer si zo mňa robili posmech! Hovorila som im - veď my sa odmalička poznáme, ja ho ako Nemca nevnímam. Ani mi na um nezišlo,
aby som sa niečím takým zaoberala!
Keď som sa za Lea vydala, rovnako ako on som stratila štátne občianstvo. Na sobášnom liste má napísané, že je bezdomovec. Ani naša dcéra nemala do troch rokov občianstvo.
Až počas Leovho narukovania nám ho udelili - aj to len vďaka dobráckemu žandárovi.
Ako sa dalo zvládnuť 32 mesiacov v pracovnom tábore?
- Zišla sme sa tam veľmi rôznorodá spoločnosť: farári, mnísi, tuláci, cigáni...ale i kulaci – bohatí slovenskí gazdovia. Musím sa priznať - zase som sa tam nemal zle (úsmev). Najhoršie na tom boli takí, čo nikdy predtým nedržali v ruke lopatu – úradníci, z mesta. Mal som i takého kamaráta - Mallo sa volal. Denne sme museli 30 - 40 jám vykopať a on na začiatku len bedákal, že sa radšej zastrelí. A ja mu na to: Ty ešte budeš najlepší pracovník. A tak aj bolo.
Bolo to však tvrdé: dvanásť hodín denne sme robili, v noci cvičili. Robilo sa na percentá - minimálne 100 percent ste museli spraviť, inak nebola dovolenka. Vyťahovali sme železné štangle z blata - ostatní nevládali, no my sme to spravili za deň.
Odvtedy si nás majster veľmi obľúbil. Vravieval nám: Budete robiť, iba keď si vás ja zavolám, inak sa môžete schovať. Dva razy do týždňa sme mali politické školenie, majster nám potom dával potvrdenie, že aj večer robíme. Podľa ich výpočtov sme napokon pracovali až na 300 percent.
Za stravu nám denne strhli 50 korún, za šaty 30, ak sme zarobili viac, zvyšné peniaze nám dali. Zo začiatku dávali na ruku, ale viete, ako to je, boli sme mladí, sprostí, v sobotu sme šli do krčmy a všetko prepili (smiech). Tak nám začali dávať na kartu – hoci nám s Mallom sa občas podarilo dostať i na ruku... Zarobil som si i na to, aby som mohol mne
i babke zaplatiť na dva týždne prenájom bytu, keď ma prišla pozrieť.
Napokon nám bolo s Mallom tak dobre, že sa nám skoro ani domov nechcelo ísť. Avšak - musel som, doma som mal už dve deti (pán Bungener pozrie figliarsky na manželku). Boli
i takí, ktorí v tábore strávili aj päť rokov, kým ich nepreverili.
Šťastím bolo, že v tom čase zomrel Stalin a Gottwald. V opačnom prípade by po nás nezostali ani kosti - chystal sa totiž náš presun na Sibír.
- Veronika Bungenerová: Oni sa skutočne celý pobyt báli o svoj život. Prezývka „čierni baróni“, ktorú PTP-áci získali od ostatných vojakov, s ktorými sa stretali na občasných zábavách, má korene v ich márnotratnom míňaní peňazí za šampanské a pijatiku.
Mohli si to dovoliť, lebo na rozdiel od ostatných vojakov zarábali. Míňali však najmä preto, lebo pred sebou nemali takmer žiadnu perspektívu. Nádej, že odtiaľ vyviaznu živí, bola mizivá.
Ako pokračoval váš život
po príchode domov?
- Upokojil sa. Manželka zostala doma s deťmi a starala sa aj o ostatných príbuzných - stále sa niekto našiel. Ja som pracoval na poľnohospodárskom družstve.
Ako som spomínal, žili sme v našom pôvodnom dome - hoci s ďalšími dvomi rodinami. Investovať do opráv sa nám zo začiatku príliš nechcelo. Vraveli sme predsedovi - buď nám to predajte, alebo to opravte za štátne, keď už to patrí im! Napokon nám dom predali - najskôr s minimálnym kusom pozemku, avšak vďaka súcitu vtedajšieho starostu nám neskôr pridelili celý pôvodný areál. Boli sme šťastní, hoci nás občas trápila tá nespravodlivosť - zobrali nám dom a nič zaň nedali, no keď sme ho chceli naspäť, musíme platiť. Ešte nedávno sme vybavovali nejaké reštitúcie.
Karpatskí Nemci, ktorých odsunuli do vojnou zničeného Nemecka, sa dostali do veľmi ťažkej situácie. Máte informácie o tom, ako boli prijatí domácim obyvateľstvom?
- Ťažko sa mi to dá objektívne zhodnotiť. Viem toľko, že ich nasťahovali do domov, odkiaľ vysídlili fašistov. Pridelili im role. Treba zdôrazniť, že nikto z vysťahovalcov sa nevrátil ku svojim skutočným koreňom - evakuovaní boli do iných častí Nemecka, ako pochádzali ich predkovia.
Väčšinu odsunuli do okolia Mníchova, teda do Bavorska na juhu Nemecka. Hannoversko sa nachádza na severe. Ocitli sa vlastne v cudzej zemi a cítili sa stratení. Cirkevné organizácie a karpatskonemeckí duchovní napomáhali spájaniu roztrúsených rodín
a poskytovali i sociálnu pomoc.
Mocenskej politike sa podarilo rozbiť vyše 700-ročnú, veľmi plodnú kultúru a dobré spolužitie karpatských Nemcov so Slovákmi. Cieľavedomá asimilácia a úplne absentujúce nemecké školstvo viedli k situácii, že karpatskí Nemci boli koncom 80. rokov existenčne ohrození. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa k nemeckej národnosti prihlásilo 5629 osôb, hoci sa predpokladá, že ich počet bol vyšší. Nová nádej im svitla v roku 1989. Rok na to bol v Medzeve založený Karpatskonemecký spolok na Slovensku - v súčasnosti má vyše štyritisíc členov roztrúsených po celom svete. Povedzte nám niečo o charaktere týchto stretnutí.
Stretnutia bývajú každé dva roky. Konajú sa v rozličných štátoch - Rakúsku, Slovensku, Nemecku, Maďarsku...
Z tých starých, ktorí zažili vojnu a evakuáciu, však žije už len zopár. Stretnutia z veľkej časti iniciujú ich potomkovia, ktorí chcú spoznať vlastné korene. Mnohí prichádzajú až z Kanady, z USA. Aspoň majú dôvod robiť si výlety do Európy (smiech).
Asi 80 percent z nich vôbec nevie po nemecky - vrátane našich detí. Na Slovensku bolo po roku 1945 zakázané hovoriť nemeckým jazykom. Stretnutia karpatských Nemcov prebiehali už aj pred založením tohto spolku. My sme sa na ne väčšinou nedostali - prvé stretnutie „na západe“ sme absolvovali v roku 1988.
Súčasťou týchto stretnutí sú, samozrejme, rôzne prednášky, výskumy... Najsilnejšie zážitky však zažívajú tí účastníci, ktorí si na cintoríne nájdu mená svojich blízkych.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 787
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 732
  3. Aká je chémia vôní 12 245
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 740
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 629
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 193
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 686
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 444
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 960
  10. Bývanie v meste predlžuje život 7 737
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Obchodovali s anabolikami aj tabletkami na sex, polícia privierala oči. Bývalý silák dostal 23 rokov

Rozsudok je už právoplatný. Odsúdeným prepadne majetok v prospech štátu.

V kauze boli odsúdení štyria muži a jedna žena.

Nový cintorín v Nitre tak skoro neotvoria. Obradná sieň je prázdna

Vyriešili problém s akustikou, teraz idú súťažiť interiérové vybavenie.

Obradná sieň na novom cintoríne.
Peter Dobiaš v reprezentačnom drese a s dcérkou.

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?