V duchu stredoveku
Desaťročia potom si však stredoveký hrad nikto nevšímal, zarastal porastom a jeho múry sa rozpadávali. Pred štyrmi rokmi sa do jeho záchrany pustil učiteľský pár z Nitry. Ich zanietenie a cit pre význam kultúrnej pamiatky na hrad pritiahli desiatky dobrovoľníkov, medzi ktorými boli aj deti. Aj keď sa mnohí čudovali, prečo trávia svoj voľný čas prácami na hrade, ony na to mali vždy vysvetlenie. „Na každom mieste hradu sú naše spomienky,“ povedala ôsmačka Barborka z Nitry, ktorá na Hrušov chodí pravidelne.
Oslavy na Hrušove sa niesli v duchu stredoveku, aj keď pri príjazdovej ceste parkovali desiatky áut a horské bicykle. Nechýbali však rytierske šermiarske súboje, stredoveké melódie, vozenie na koči či ryžovanie zlata. Podľa zlatokopa Tulaja sa pár zrniek vzácneho kovu v poto–
koch v okolí Zlatých Moraviec ešte vždy nájde, na gram zlata však odhaduje dve až tri vlečky vyryžovaného piesku. „Veď preto sú Moravce Zlaté. Ľudia tu hľadali zlato až do druhej svetovej vojny,“ dodal Tulaj.
Krstilo sa sutinou
Zakladatelia združenia Leustach Jozef Blaho s manželkou vítali hostí v dobových kostýmoch hradných pánov z 15. storočia. Hradný pán ďakoval všetkým, ktorí sa na záchrane Hrušova podieľajú - dobrovoľníkom, deťom, sponzorom, priateľom. Koľko ľudí si prišlo koniec existencie hradu pred tristo rokmi a 80. výročie jeho prvej konzervácie pripomenúť, bolo ťažké odhadnúť. Počas prvej augustovej nedele sa ich tam vystriedali desiatky.
Spomienkou na prvé novoveké oslavy Hrušova v jeho histórii bude jubilejná minca, ktorú razili v Kremnici. Počas krstu sa hradné nádvorie zaplnilo ľuďmi. Sutinou sa krstila aj brožúrka o Hrušove a očakávaný 3D model hradu. Pri jeho odhalení sa nádvorím ozýval potlesk. Podoba Hrušova totiž doteraz nebola verejnosti známa a ľudia nemali predstavu o tom, ako hrad mohol kedysi vyzerať. „Keď som model videl prvý raz, skoro som od radosti odpadol. Bol to pocit, ako keď dieťa dostane vytúženú hračku. Bol som veľmi šťastný,“ spomína si na dojmy pri prvom pohľade na maketu Jozef Blaho z Leustachu.
Maketa je spojením výskumu a domýšľania
Model zachytáva stav hradu tesne pred jeho zánikom koncom 17. storočia. Jeho zostavitelia však pripúšťajú, že presná kópia to nie je a mnohé veci si museli domyslieť.
„Keďže dodnes nie sú známe žiadne verné zobrazenia hradu z obdobia, keď bol funkčný, boli sme pri jej zhotovovaní donútení opierať sa o výskum hradu a jeho murív,“ povedal odborník na hradnú architektúru Martin Bóna, ktorý konzultoval autorovi modelu pri práci. Bóna sa podpísal aj pod brožúrku o histórii Hrušova, ktorú by mala v budúcom roku nasledovať podrobná monografia. Jozef Blaho si myslí, že maketa i knižka pri–
spejú k atraktivite miesta a informovanosti verejnosti o hrade, ktorý postavila v 13. storočí rodina Matúša Čáka.
„Tristé výročie zdevastovania hradu je dôvod pripomenúť si jeho význam. Hrušov patril k menším hradom na našom území. Na jeho výstavbu si zvolili úzky hrebeň, ktorý mu nedovoľoval rozširovať sa. Preto hrad rástol do výšok,“ povedal Bóna. Odpoveďou na otázku, prečo sa dobrovoľne pridal k záchrane Hrušova, je jeho vzťah k hradu: „Pochádzam z tohto regiónu a Hrušov bol prvý hrad, na ktorý ma rodičia zobrali.“
Hrušov bude mať
kópiu v múzeu
Autorom kartónového 3D modelu Hrušova je Imrich Finta zo Zlatých Moraviec. S modelmi hradov má niekoľkoročné skúsenosti. Po Gýmeši sa chystá aj na Živánsku vežu a Čierny hrad. Práce na makete hradu v Uhrovci odložil pre Hrušov.
Prvé skice jeho podoby vznikli vlani pred Vianocami. „Som hlavne fotograf, robím fotorekonštrukcie hradov. Zrúcaninu si nafotografujem a potom ju doplním digitálne.
To je prvý krok k modelu, aby som vedel, ako priestor hradu vyzerá,“ vysvetlil postup práce autor modelu, povolaním konštruktér. Kartónovo - polystyrénový Hrušov je zatiaľ len jeden, Imrich Finta si však plánuje spraviť aj kópiu. Spolu s ostatnými modelmi hradov
a fotografickými rekonštrukciami ju chce vystaviť na budúci rok v múzeu v Zlatých Moravciach.
O hodnote svojich makiet sa vyjadruje diplomaticky: „Oficiálne ceny sú známe, ale keby sa to malo rátať podľa odpracovaných hodín, to by ťažko niekto zaplatil,“ povedal s úsmevom.
Sny a realita
Občianske združenie Leustach sa o hrad stará štyri roky. Začali s čistením jeho okolia od lesného porastu a odpadkov, ktorých sa tu za desaťročia nazbieralo neúrekom. So záchranou múrov sa začalo po pozbieraní kameňov, ktoré z múrov poodpadávali a rozkotúľali sa do okolitého lesa. „Dostali sme sa do kolobehu, keď sa jedna práca robí za druhou.
Je to kolobeh na niekoľko desaťročí,“ povedal Blaho, ktorý je učiteľom dejepisu. Model Hrušova bude istý čas u neho doma, v budúcnosti si ho však užijú aj milovníci histórie, ktorí na hrad zavítajú, či deti na hodinách dejepisu.
Aj keď je v záchrane Hrušova optimista, o podobe, v akej ho zachytáva 3D model, môže len snívať. Reálnejšie vidí pokračovanie záchrany ruín či montáž zábradlia pre lepší prístup na nádvorie.
„Nemôžeme fantazírovať o niečom, na čo nemáme momentálne kapacity ani peniaze. Chceme ale, aby ľudia mali predstavu o tom, ako hrad vyzeral a tiež ho zviditeľniť a spropagovať,“ povedal Jozef Blaho.