Jedna rajčina do dvoch pohárov
Domáca pani pred piatimi rokmi dostala rajčinu normálnej veľkosti, semienka z nej si odložila a z nich potom vypestovala planty. A práve na nich sa im toto leto urodili neuveriteľne veľké plody. „Bude z nich výborné lečo a kečup,“ povedala Terézia Burdilová, pričom dcéra Zuzana sa ich už chytila oberať a spracovať. Jednou rozkrájanou paradajkou sa naplnia takmer dva zaváracie 7-dcl poháre. „Vlani sme tiež mali peknú úrodu rajčín, a hoci neboli až takéto veľké, boli väčšie ako roky predtým,“ prezradil Karol Burdil a hneď aj vysvetlil príčinu nebývalej úrody. „Použili sme jedno dobré holandské hnojivo, ale, samozrejme, sme ich aj hojne okopávali a polievali. Bez toho to nejde.“
Pri prehliadke záhradky sme naďabili na ďalšie neskutočne veľké plody - tentoraz fazule mexickej, ktorú pestujú po prvýkrát. „Tento struk je dlhý 70 cm, ale býva aj o 10 cm dlhší. Túto fazuľku, keďže má malé semená, používame len nazeleno - do rôznych omáčok, prívarkov, uvarenú s vajíčkom alebo sa môže nakyslo zavárať,“ ukazuje pán Burdil na dlhokánske tenké struky, ktorých je na jednom koreni snáď aj dvesto. A to fazuľa ešte kvitne a teda pribudnú aj ďalšie struky... „Väčšinou ju robievam ako šalát - uvarená na cibuľke sa hodí k mäsu či zemiakom,“ doplnila pani Burdilová.
Kivi, hurmikaki aj kunkvap
Záhradka manželov Burdilovcov skrýva okrem tradičných druhov ovocia, zeleniny či byliniek aj exotické kivi, hurmikaki, japonskú hrušku, liesku či citrusy. „Kivi, ktoré dáva úrodu tak po piatich rokoch, vlani zarodilo po prvýkrát - vydržal však len jeden plod, ostatné opadli. Kivi ako stromček je samec aj samica, ale keďže samec, ktorého som mal, nerodí, zaočkoval som si doňho samicu, aby sa kvety mohli opeliť. Plody sa oberajú tvrdé niekedy v októbri - novembri, keď už stromčeku opadali listy, spálené mrazom. Dajú sa do pivnice, kde v priebehu mesiaca dozrejú a na Vianoce sa môžu jesť,“ vysvetľuje pán Burdil. Od kivi prechádzame k stromčeku hurmikaki, ktorý na zimu obaľuje konár po konáriku do penových izolačných trubiek a novinového papiera, aby nezamrzol. Kvôli vyššej odolnosti si pán Karol do neho zaštepil aj nemrznúci druh hurmikaki. „Plody sa uprostred jesene oberajú žlté a v chlade sa nechajú dozrieť, pričom krásne očervenejú. Čím sú uskladnené pri nižšej teplote, tým dlhšie vydržia. Chutia podobne ako rajčiny, ale oveľa-oveľa sladšie,“ hovorí pán Burdil a hneď nám ukazuje aj pivnicu, ktorú do hĺbky 4 metrov vykopali a vymurovali spolu so svokrom. Uskladňujú v nej všetko ovocie, zeleninu a kedysi, keď mali veľký vinohrad, aj víno. „Niekedy sme ho tu mávali aj 600 litrov,“ pochválil sa domáci pán.
Po hurmikaki sme si pozreli aj japonskú hrušku. Jej žltozelené, dosť tvrdé plody vyzerajú presne ako jabĺčka, ale po ochutnaní som si bola na istom - fajnová sladučká a šťavnatá hruška sa nezaprela. „Na pestovanie nie je náročná, škodí jej len blízkosť tují, potom sa na listoch tvoria hnedé fľaky,“ ukazuje pán Burdil na poškodené listy, plody sú však v poriadku. „Urodili sa nám aj mimoriadne krásne broskyne a nektarinky, ešte väčšie, ako sa bežne predávajú, ale už sme ich zjedli.“ Objavili sme tu ešte práve dozrievajúce černice, dule, dynky, jeden veľký plod na citrónovníku, pomarančovník a citrusy cedrát a kunkvap, ktorého plody, sladšie ako citróny, sa jedia aj so šupkou.
Ako zmizli búrske oriešky
Domáci pán rád experimentuje - minulý rok sa pokúsil vypestovať aj podzemnicu olejnú, čiže búrske oriešky alebo arašidy. „Semená nám doniesla suseda z Rakúska, zasadil som ich a čakal, čo z toho bude. Rastie to podobne ako naše zemiaky. Manželka mi však vzídené rastliny omylom vytrhala, myslela si, že je to burina,“ prezradil pán Karol, ktorý chce zase vyskúšať niečo nové. Dcéra Zuzana, ktorá pracuje v Rakúsku, im doniesla tekvicové semienka bez šupky, z ktorých chcú vypestovať tento druh tekvice.
„Keď Pán Boh dá a dožijeme, na jar to zasadíme a uvidíme,“ hovorí pani Terka a manžel dodáva: „Jadierka sú veľmi zdravé, priaznivo pôsobia proti rakovine hrubého čreva, sú dobré aj na prostatu. Máme aj dva druhy tekvicového oleja, ktorý používame na šaláty. Občas si z neho dám večer za lyžičku.“
Zo šalátov, ktoré Burdilovci robia, nám vychválili najmä rajčinový s domácou majonézou a ľadový s francúzskou horčicou a inými ingredienciami, na ktorý im dal recept bratranec žijúci vo Francúzsku.
„Keď mala dcéra päťdesiatku a ponúkali sme aj tieto šaláty, hostia sa len tak zalizovali,“ spomína pani domáca.
„Býva sa nám tu veľmi príjemne,“ tvrdia Burdilovci, ktorí si dom postavili spolu s manželkiným otcom. Pod klokočinským sídliskom bývajú už od roku 1968, v súčasnosti v dome žijú až štyri generácie - 94-ročná mama pani Terézie, oni dvaja a dcéra spolu s dvoma dospelými deťmi. Za celé tie roky si tu poctivou prácou vytvorili kútik, ktorý im poskytuje nielen všetko možné ovocie či zeleninu, ale aj príjemný oddych a duševné pookriatie.
