V poslednom zápase proti Ružomberku ste nastúpili až do druhého polčasu. Sú za tým zdravotné problémy?
- V poslednej dobe ma trochu trápia obidve kolená, podobné problémy som už mal predtým v Púchove. Sám si to dobre neviem vysvetliť, ale bolesť prišla po domácom stretnutí proti Slovanu. Nemohol som teda naplno trénovať. V piatok som bol na magnetickej rezonancii v Piešťanoch, výsledky budú známe v najbližších dňoch.
Odhliadnuc od zranenia, ako sa vám zatiaľ páči v novom klube?
- Musím priznať, že som chcel hrať pravidelne v mužstve, ktoré účinkuje v najvyššej súťaži. Ponuky som mal napríklad z Trenčína alebo Dunajskej Stredy, ale nakoniec som sa rozhodol pre FC ViOn. Svoje rozhodnutie neľutujem, cítim sa tu výborne. Všetci sa ku mne správajú priateľsky, s chalanmi v kabíne je kopec srandy.
Pred príchodom do Zlatých Moraviec ste pôsobili vo farbách Žilina a Púchova. Ako ste vôbec natrafili na Slovensko?
- Som tu v prvom rade kvôli futbalu. Slovensko je jediná krajina v Európe, kde som doteraz bol. Som mladý, mám celú kariéru pred sebou. Futbal milujem a chcem ho hrať profesionálne na najvyššej možnej úrovni.
Pre divákov na Slovensku ste stále nová tvár. Skúste nám priblížiť vaše futbalové začiatky.
- Narodil som sa v Nigérii, presnejšie v prístavnom meste na juhu krajiny Port Harcourt. Pochádzam na európske pomery z veľkej rodiny, mám štyroch bratov a dve sestry. Som druhý najmladší člen rodiny. Ako každý malý chlapec v Afrike, tak aj ja som trávil voľný čas v detstve s kamarátmi a loptou. Futbal je tam šport číslo jeden, takže odmalička som sníval o tom, že budem futbalistom. Počas štúdia na škole ma dosť bavila aj atletika, vynikal som najmä v šprinte na 100 alebo 200 metrov.
Bolo rozhodnutie opustiť rodinu a kamarátov ľahké?
- Jednoducho som išiel a idem za mojím cieľom. Po skončení strednej školy som sa rozhodol, že sa chcem živiť futbalom. Rodina to veľmi neschvaľovala, chceli, aby som pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Nakoniec moju voľbu s ťažkým srdcom akceptovali. Mal som ultimátum jeden rok, aby som si našiel klub v Európe. Som nesmierne šťastný, že sa mi to podarilo.
Vyrastali ste v Nigérii, no reprezentujete susedný Benin. Ako je to možné?
- To je pravda. Pred pár rokmi ma oslovila reprezentácia Beninu, či by som k nim nešiel na dvojmesačnú skúšku. Išiel som a oni ma chceli do národného tímu, navyše prisľúbili, že mi pomôžu pri angažovaní do Európy. Vybavili formality, získal som ich pas, a tak som už ako rodený Nigérijčan reprezentantom Beninu.
Aké sú podmienky v Afrike pre futbal? Dá sa to vôbec porovnať s inými kontinentami?
- Celkovo podmienky pre život nie sú v Afrike vôbec jednoduché, dvojnásobne to platí pri športe. Je to totálne odlišný svet. Futbal je pre Afričanov relax a zábava, hrá sa voľne na ulici bez tradičných bránok a veľakrát na boso. Podmienky sú neporovnateľné.
Kde je hlavný rozdiel v majstrovských zápasoch?
- Náš futbal je skôr technickejší, váš zase taktickejší, organizovanejší. Tu sa už žiaci učia o rozostavení na ihrisku, tréneri im hovoria o svojich povinnostiach. Africký futbal je v tomto smere voľnejší a asi aj atraktívnejší pre diváka. Dosť často ale na majstrovstvách sveta európske mužstvá prevýšia afrických súperov hlavne takticky a disciplínou. Na druhej strane si myslím, že my, Afričania, máme futbal v krvi, niektoré veci má každý vrodené.
Ako ste zvládli kultúrnu zmenu? Na čo ste si na Slovensku najťažšie zvykali?
- Musel som sa adaptovať v novom prostredí, či už na novú kultúru, jazyk, ľudí, stravu alebo počasie. Všetko je totálne odlišné, ale pravdepodobne najhoršie to bolo s jazykom, lebo komunikácia je potrebná pre každého. Som tu už od roku 2006, za to obdobie som sa niečo naučil, ale úprimne poviem, že slovenčina je podľa mňa najnáročnejší jazyk na svete. Ak niekto so mnou hovorí pomaly, tak nemám problém mu rozumieť podstatu. Rovnako dokážem hovoriť a trochu písať.
Ako to bolo s počasím a hlavne so zimným obdobím?
- Fúú. Sranda to nebola. U nás doma sa Vianoce a Nový rok oslavujú na pláži, tak si viete predstaviť, aký to bol pre mňa šok. O mínusových teplotách sa mi predtým ani len nesnívalo. Sneh som videl iba v televízii, až na Slovensku som ho zažil na vlastnej koži.
