Všetko bolo, našťastie, len „akože“. Konalo so tu totiž cvičenie zložiek integrovaného záchranného systému Radiácia 2008, po prvýkrát na otvorenom priestranstve v centre mesta.
Veliteľom priestoru vykonávania činností bol vedúci oddelenia operatívno-technického KR Hasičského a záchranného zboru v Nitre Pavol Nereča. Cvičenia sa zúčastnilo asi 50 hasičov z celého kraja „Ťažisko našej práce spočívalo v záchrane osôb z postihnutého územia, ich odsun, poskytnutie predlekárskej pomoci a vykonanie dekontaminácie. Vytýčili sme tiež základnú nebezpečnú zónu a hranicu bezpečnej zóny,“ vysvetlil Pavol Nereča. „Na vykonanie činnosti sme použili protichemické obleky, ktoré ochraňujú povrch tela od kontaminácie, a ochranné masky alebo autonómne dýchacie prístroje. V súčinnosti so zdravotnou službou sme zriadili hniezdo zranených, kde sa vykonávalo ich sústredenie a triedenie. Vytvorili sme dekontaminačný uzol a na základe rozhodnutia lekára boli postihnutí odosielaní na dekontamináciu. Kontaminácia na povrchu tela bola zisťovaná pred vstupom do linky a kontrolovaná aj po vykonaní dekontaminácie,“ dodal Nereča.
Miloš Kosír, vedúci Kontrolného chemického laboratória CO v Nitre (KCHL), bol veliteľom časti rádiologického pracoviska. Tvorilo ho 5 ľudí . „Našou úlohou bolo zisťovanie radiačnej situácie v priestore. Odhaľovali sme miesta, kde sa nachádzajú rádio-aktívne látky, určili sme priestor, ktorý bol už bezpečný tak, aby hasiči mohli potom v tejto lokalite rozvinúť miesto triedenia ranených a miesto pre očistu ľudí,“ priblížil nám svoju činnosť Miloš Kosír. „Zároveň sme vykonávali kontrolu účinnosti očisty na linke. Ak boli ľudia po očiste kontaminovaní, museli sa ešte dočistiť.“
V teréne sa nachádzala rádio-aktívna látka kobalt 60 - ožaroval okolie a tým, že boli častice rozptýlené do ovzdušia, sa dostali dýchacími orgánmi do pľúc ľudí. Na zisťovanie radiačnej situácie pracovníci použili rádio-metre a dozimetre - na meranie intenzity žiarenia, plošnej kontaminácie a dávky žiarenia.
„Hodnota celkovej radiačnej dávky, prerátaná na súčasnú situáciu, nebola po dobu pobytu väčšia ako 1 mSv (milisívert). Za takýchto podmienok by nenastali u ľudí významnejšie komplikácie pri ohrození zdravia či života. Boli tam však aj rôzne mechanické poranenia, preto boli postihnutí prevezení do zdravotníckeho zariadenia," zdôvodnil Miloš Kosír.
Pracovníci laboratória mali jednorazové odevy na ochranu proti rádioaktívnemu prachu. Po kontaminácii sa šaty vyzlečú, odhodia medzi špinavý materiál, uzatvoria a neskôr zlikvidujú ako rádioaktívny odpad. Pracovníci KCHL vyšetrili vyše 40 „figurantov“, ďalších asi 50 ľudí by bol personál, ktorý sa po-dieľal na záchranných prácach. „To, čo tu nebolo vidieť, by bola aktivita krízových štábov mesta i obvodného úradu, ktorí by vyzývali ľudí, čo zo zasiahnutého priestoru odišli, aby sa dostavili na kontrolu. Takisto by bolo treba zamorené miesto vyčistiť, ohradiť, kontrolovať a vyhodnocovať," dodal Miloš Kosír.
Na konci dekontaminačnej linky pôsobili pracovníci oddelenia preventívneho pracovného lekárstva Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre. Ako nám povedal Vladimír Trebichalský, vedúci pracoviska ochrany zdravia pred žiarením, na konci linky ľudí znova „premeriavali. „Vypĺňali sme s nimi aj dotazník s identifikačnými údajmi, aby sme ich neskôr vedeli kontaktovať. Merania sme robili prístrojom na meranie povrchovej kontaminácie beta-gama žiarenia. Človek s minimálnymi rizikami znesie v prípade kobaltu 60 maximálnu povrchovú kontamináciu 0,3 Bq/cm2. Ak je hodnota nižšia, človek sa považuje za dekontaminovaného, keď je vyššia, musí opäť „pod sprchu“.
„Po očiste v dekontaminačnej linke sú ľudia odvážaní podľa toho, ako operačné stredisko RZP rozdeľuje pacientov do okolitých nemocníc v Nitre, Zlatých Moravciach, Topoľčanoch a Nových Zámkoch. V každej z nich bol aktivovaný traumatologický plán, pacienti boli rozdeľovaní podľa stavu a zranení,“ priblížil nám prácu zdravotníkov Miloš Hoppan, vedúci lekár zo Záchrannej zdravotnej služby v Nitre. „Momentálne tu skúšame variant, že zdravotníci dostali ochranné odevy od hasičov, my ich nemáme v povinnej výbave.“ Cvičenia sa zúčastnili tri posádky - z Fakultnej nemocnice Nitra a spoločnosti IRS a Op- timus Nitra, každý poskytol sanitku s personálom. Ošetrili troch ťažko zranených, 12 ľahšie, zbytok boli ožiarení a mali drobné poranenia.
Hoci to bolo len cvičenie, spýtali sme sa, čo robiť, keď sa niečo podobné stane naozaj. „Hlavne nepodľahnúť panike a operátorov na linke 112 alebo 155 presne informovať o tom, čo a kde sa stalo. Tým sa proces zmobilizovania záchranných zložiek urýchli,“ dodal Miloš Hoppan.
