Článok pokračuje pod video reklamou
Dal ich sem doviezť gróf Viliam Migazzi z Nemecka pre svoju manželku Antóniu. Pochovaná je v neorománskom mauzóleu priamo v parku. O desať rokov neskôr vedľa nej spočinul aj on sám.
Nevie sa, kto park projektoval. Známy je najväčším počtom smútočných smrekov na Slovensku a možno aj v celej strednej Európe. Je ich 43, majú ku- riózne tvary a sú veľmi vzácne. Keď pred tromi rokmi jeden z nich učni poliali horľavinou a zapálili, vznikla škoda za takmer dvestotisíc korún.
Rastú pomaly, ale darí sa im, hoci sú v centre mesta. Môže za to poloha - schované sú za školou a cintorínom. Strihať ich netreba. Do kurióznych tvarov narastajú len veľmi pomaly. Tridsaťročné stromčeky sú ešte úplne maličké. Tie najväčšie majú cez 120 rokov.
Niektoré pripomínajú postavy, iné zvieratá a nájdete tam aj taký, pod ktorý sa dá v daždi schovať a nezmoknete. Prichýli aj zamilované dvojice.
Pietnemu parku s alejou do tvaru písmena V nepovedia domáci inak ako Lipypark. Každý, kto je zo Zlatých Moraviec a chodil na rande, park neobišiel. „Kedysi sem chodili zaľúbenci a tu fajčili lacné cigarety Lipy. Preto ten názov,“ hovorí Marián Tomajko, riaditeľ Záhradníc- kych služieb, ktoré park spravujú. Aj dnes je park plný milencov, hlavne v lete.
Bol súčasťou niekdajšieho veľkého parku, zaberal štyridsať hektárov a bolo v ňom desať jazierok. Tie po rozparcelovaní zasypali, nezachovalo sa ani jedno a z pôvodného parku ostalo po zástavbe len torzo. „Máme spravené dva projekty na rekultiváciu parku, chceli by sme obnoviť aj jazierka,“ hovorí Marián Tomajko.
Na údržbu parku minie Mesto ročne 350-tisíc korún. Peniaze idú najmä na zalievanie a na lapače proti lykožrútovi. Vzácne stromy chemicky vôbec nestriekajú, aby ich nepoškodili.
