Na nej si postavili spola zakryté hniezdo, ktoré chráni proti vetru vajíčka a neskôr mladé. Každý rok sa pár vracia a vychova dve - tri mláďatá. Už sa chystajú na odlet. Mladé si skúšajú sily poletovaním po strechách blízkych domov, kde majú „pristávaciu plochu“.
Čaká ich dlhá cesta
Koncom augusta a začiatkom septembra sa stretávajú desiatky bocianov. Vo veľkých skupinách sa vydávajú na cestu dlhú niekoľko tisíc kilometrov. Zimujú na území Afriky, v krajinách niekde od stredu čierneho kontinentu až po cíp južnej Afriky. Aj od toho, kde sa usadia, závisí ich osud. Ľudia v najchudobnejších krajinách afrického kontinentu trpia hladom a bocianie mäso jedia, aby prežili. Odborníci osudy slovenských vtákov zistili na základe krúžkovania. Krajiny si takto pravidelne vymieňajú informácie o migrácii vtáctva. Ak sa napríklad vo Švajčiarsku objaví bocian zo Slovenska, švajčiarska strana odčítaním informácie z krúžku informuje slovenskú. Údaje z malých plieškov na nohách idú do medzinárodných databáz. Dokážu sa čítať ľahko, hoci aj ďalekohľadom. Z krúžkov odborníci vedia povedať, kde, kto a kedy bociana označoval. Keď sa nájde v Afrike odrezaná noha bociana s krúžkom, okamžite sa vie, odkiaľ vták priletel.
Populácia bocianov na Sovensku klesá
„Niektoré okresy u nás sú na tom tento rok s hniezdením bocianov mizerne. Charakteristický je tým najmä okres Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Zo zimovísk sa naspäť vrátila len asi tretina bocianov. Ostatných pojedli,“ povedal Vladimír Slobodník zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti / Birdlife Slovensko. Podľa neho je náhodou, že práve bociany z týchto okresov hniezdia v krajinách, kde domorodí obyvatelia nemajú čo jesť a na našich bocianov poľujú. Smrť bociany zo Slovenska nájdu hlavne v Keni, Tanzánii a Sudáne. Z východoafrických krajín sa len minimum z nich vráti v poriadku. Naopak, bezpečne dokážu bociany prezimovať v Mozambiku, Angole a Juhoafrickej republike.
Hniezda na elektrine
Vladimír Slobodník označuje bocianov už štvrť storočie. Hovorí, že pre bocianov je typická blízkosť človeka a obývaná ľudská výstavba. Hniezda vo voľnej krajine týmto vtákom veľa nehovoria. „Ťahajú sa k človeku a aj keď ten ich občas nechce, schválne sa uňho zabývajú,“ hovorí. Usádzajú sa napríklad na dvojitých elektrických stĺpoch, vnímajú ich pevnosť a stabilitu. Slobodník hovorí, že na stĺpy treba dať podložku. Hoci aj tá niečo stojí, úžitok z nej majú všetci. „Ak je na stĺpe podložka, energetici nemajú výjazdy k výpadkom elektriny najmä v búrkach, keď hniezdo premokne a zoskratuje. Úžitok z toho majú aj bociany.“ Okrem elektriny lákajú bocianov aj zvonice, komíny a slamené strechy. Usadia sa kdekoľvek vo výške 10-30 metrov nad zemou. K hniezdam sa dá dostať vysokozdvižnou plošinou. Keď sa zdola približuje, odborníci s napätím sledujú reakciu bocianov. V prípade, že sa zdvíhajú a pred človekom cúvajú, je lepšie nezasahovať. Prioritou je, aby bociany mohli vychovať potomkov, až potom sa prihliada na to, že by mali byť označené.
MA / TOMÁŠ HOLÚBEK
