„Začala som maľovať ešte ako žiačka základnej školy tu v Šali. Môj život však bol spočiatku spätý s prírodou šumavských hôr,“ zasväcuje nás do tajomstva svojho detstva Svetlana. Za svojimi rodičmi, ktorí tam odišli bývať v rámci osídľovania pohraničia po obyvateľstve nemeckej národnosti, prišla ako jednoročná. Do Diakoviec sa vrátila až ako siedmačka.
Musela sa učiť po slovensky
„Nevedela som po slovensky, najväčšie problémy som mala s písaním. Kde sa v Čechách dávalo mäkké „i“, na Slovensku bolo tvrdé, dodnes neovládam pravopis,“ priznáva svoj hendikep. Svoj talent však naplno prejavila v umení.
„Zamerala som sa najmä na portréty. Po absolvovaní základov maľby tu v Šali som pokračovala v štúdiu na umeleckej škole v Bratislave, v odbore aranžérstvo a výstavníctvo.“ S týmito základnými vedomosťami si našla uplatnenie v Kultúrnom dome v Galante. Za dvadsaťdva rokov tu získala nielen prax, začala sa venovať aj scénografii.
Stále sa učí
„Na maľovaní ma zaujímalo jednoducho všetko. Stále som študovala aj nové postupy a veľa som čítala. Spočiatku som urobila aj zopár krajiniek a zátiší, vyskúšala som si aj abstraktné umenie, najviac ma však bavia portréty.“Pokiaľ ide o abstraktné umenie, hovoria o nej, že v ňom patrí medzi najlepšie výtvarníčky. Aj preto u nej doma nenájdete žiadny obraz tohto druhu.
Sú trochu šialení?
„Musím mať na to náladu, umelec musí prejsť istým rozpoložením, aby mohol začať takto maľovať. Musia to byť jednoducho trochu šialení ľudia,“ smeje sa pani Svetlana. Maľuje najmä rôzne interiérové témy. V Šali jej obrazy nájdete napríklad v reštaurácii Tibora Švédu. Jej práce ho zaujali pred ôsmimi rokmi na jednom spoločenskom podujatí. Svetlana tam pripravovala scénu. Odvtedy aranžuje v rámci rôznych exkluzívnych kuchýň aj pre neho. Napríklad maľovala obrazy s tematikou Mexika, Ruska, Talianska... „Najprv si naštudujem život v konkrétnej krajine, zvyky a históriu. Pozriem si tiež rôzne fotografie, maľujem až neskôr, keď dostanem nápad, predstavu. Vtedy to ide von akosi samé od seba,“ hovorí o svojom postupe.
„Ľudia si do bytov často dávajú rôzne obrazy so starodávnymi motívmi. Neuvedomujú si, že je to vrchol nevkusu. Také maľby patria iba do múzeí, hradov a zámkov. V nových bytoch majú byť moderné obrazy, je ich dosť a sú skutočne pekné.“
Nové techniky
Používa najmä akrylátové, vodou riediteľné farby. Kupuje ich na desiatky kíl, pri práci vraj nimi vôbec nešetrí. „Keď namočím štetec, aby tam tá farba bola. Používam aj ruky alebo špongiu. Podľa toho, čo maľujem, používam aj kriedy. Napokon ich zafixujem. Je to taká moja technika, veľmi mi vyhovuje,“ charakterizuje svoje diela. Teraz má tvorivú pauzu. Venuje sa svojmu maličkému dieťaťu. Chystá sa však na niečo nové, aj novú techniku. Chcela by namaľovať jeden obrovský, poriadne dlhý obraz.