„Vôbec pritom nevieme, aká je to odroda. Nepodarilo sa ju určiť ani odborníkom zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre,“ prezradil nám Ivan Papp.
Dozvedeli sme sa, že túto záľubu viac-menej zdedil po otcovi. K záhradke spočiatku vôbec neinklinoval. Jeho otec si totiž veľmi potrpel na každý detail.
„To ma skôr odradilo. Mňa zaujímal najmä futbal a šport, vždy som sa snažil z tej záhrady akosi utiecť. Keď však otec náhle zomrel, zostalo nám v záhrade 109 ovocných stromov. Ja som však bol v situácii, keď som pomaly nevedel určiť, čo je jabloň a čo hruška. Tak som sa tomu začal venovať, aj s pomocou kníh. Teraz sa už ako-tak v tej problematike vyznám,“ usmieva sa pán Ivan. Rekordné jablká však rastú iba na jednom, asi šesťdesiat rokov starom strome.
„Najväčšia hmotnosť jablka, čo som doteraz mal, bola 613 gramov. Teda približne dve jablká z tých väčších idú na jeden kilogram.“ Dodal, že jabloň ich nikdy nemá veľa, sú však extrémne veľké. Dobré sú aj chuťovo, no nie sú vhodné na uskladnenie. Sú aj dosť chúlostivé, a keď do niektorého zahryzne osa, začne hniť, musí ich preto častejšie kontrolovať.Ovocné stromy sú pamiatkou po otcovi, ktorý vraj bol významným šľachtiteľom. Pestoval nielen jablká, ale ovocné stromy všetkého druhu. Experimentuje aj pán Ivan. Pestuje napríklad japonské hrušky. Sú iba o niečo väčšie ako orechy, chuťovo sú však veľmi dobré, šťavnaté a úplne imúnne voči chorobám. Svojho času ich kúpil v Prievidzi. Podobne sa mu darí aj s juhoslovanskými slivkami. Sú vraj odolné aj voči šárke. Pán Ivan sa spoločne so synom Igorom venuje aj pestovaniu bonsajov. Kým vraj inde ani dobre netušili, ako vyzerá bonsaj, oni ich už mali v kvetináčoch niekoľko. Dekorujú najmä jeden z múrikov na ich dvore. „Mnohí ich už od nás pýtali. Sú však nepredajné, veď väčšina z nich už má viac ako tridsať rokov. Keby mi dal niekto aj tisícku, myslím si, že by som neurobil dobrý obchod,“ dodáva syn Igor. Na dvore pestujú aj citrusy. Prekvapilo nás, keď nám povedal, že jeden plod dozrieva takmer dva roky. Je to vraj spôsobené iným podnebím, majú však oveľa lepšiu chuť ako tie z obchodu.
Aj ich dom je zvláštny. Jeho steny sú celé zarastené divým viničom. Veľkú výhodu to vraj má najmä v lete, keď jeho lístie chráni dom pred horúčavami, netreba sa starať o omietku, v zime, keď opadá lístie, sú liany peknou dekoráciou. „Jediná robota, čo s tým je, že občas ich musím obstrihať okolo okien,“ hovorí pán Ivan. Medzi lístím sa udomácnili vrabce. Najmä večer tu robia hotový koncert. Na jeseň sa lístie sfarbí do fialova a začne opadávať. Občas s ním zletí aj vrabec, ktorý netuší, čo sa s ním deje.
Od leta sa okolo zaváraninových pohárov musí o niečo častejšie obracať aj jeho manželka. V záhrade im totiž dorastie všetko, čo potrebujú v domácnosti, niektoré veci však treba zakonzervovať, takže pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, sú si úplne sebestační.
