„Má síce dĺžku iba trinásť kilometrov, ale nám to ku šťastiu úplne vyhovuje,“ rozhovoril sa Jozef Syrový. Na vode prežil veľkú časť svojej mladosti.
Svojho času patril medzi najlepších v jazdách na rýchlych motorových člnoch typu katamaran. Z tých čias má doma zbierku ocenení a pohárov za medailové umiestnenia v rámci bývalého Československa i Európy. Slovensko úspešne reprezentoval viac ako dvadsať rokov, bol desaťnásobný majster ČSSR v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch. Získal titul majstra športu, bol piaty i v rámci Európy. Počas rokov súťaženia prebrázdil všetky veľké rieky Európy, Čierne i Stredozemné more. „Stará“ partia z tých čias sa na vode stretáva aj naďalej. Aj z dôvodu, že už sa nikam neponáhľajú.
„Pretekanie sme už dávno zanechali, preorientovali sme sa na jachting. Takto chodíme na vodu už takmer desať rokov, voľný čas na dôchodku zabíjame varením a plavením sa po vode,“ hovorí s úsmevom pán Jozef.
Spomenul aj svojich kamarátov, napríklad z Galanty s nimi chodievajú Šimekovci, Karol Nagy zo Serede, zo Šale Peter Takáč či Peter Hučko. „Je to skúsený jachtár, na priehrade má najazdených už vyše 20-tisíc kilometrov. Jeho métou je, že na plachetnici napláva toľko kilometrov, akoby oboplával zemeguľu. O každej jazde si vedie presnú evidenciu. Na vodu sme vlastne vyrazili ešte pred začiatkom leta. Týždne a mesiace tu idú ako na vode a ani sa nenazdáme a už je tu september a musíme sa vrátiť domov,“ hovorí.
Tento rok vraj bol akýsi zvláštny. Bolo dosť teplo a málo vetra. Takže na jachtenie neboli až také ideálne podmienky. Pocítili však aj prudké výkyvy počasia a viackrát ich prekvapili návaly vetra i prudké búrky. Ba môže hovoriť, že išlo o veterné smršte, ktoré prišli nečakane, v priebehu niekoľkých hodín. Spomína si, že turistom povedľa priehrady dvakrát pováľalo aj stany. Lode mávajú v noci zakotvené asi desať až dvadsať metrov od brehu, za nákupmi sa presúvajú malou lodičkou. Na jachtách si varia, ak treba, opravujú plachty. Kaskády, žiaľ, už nie sú takou zónou ticha, ako tomu bolo v minulosti. Po vode sa okolo nich občas preháňajú „četári." „Tak hovoríme šialencom na vodných skútroch. Sú to nespratníci, vôbec nedodržujú vodácky bontón. Vtedy napneme plachty a preplavíme sa niekam medzi Váhovce a Sereď, aby sme mali pokoj, a tam si užívame jachting.“
Na vode im je takmer vždy veselo. V tomto roku im však robilo starosti zatvorenie bufetu v detašovanom pracovisku v Unovciach. Za nákupmi stravy museli chodiť buď do Váhoviec alebo do Serede. Keď sa im v minulosti cnelo po niečom väčšom, brázdievali aj Oravskú priehradu. Na tie časy už budú zrejme len spomínať. Vek a čoraz chatrnejšie zdravie im už nedovoľujú absolvovať nejaké extra veľké výlety. Kvôli nízkym mostom a zatvoreným vzdúvadlám sa po Váhu nikam nedostanú. Nebezpečenstvo pre ich vysoké stožiare znamená napríklad aj prevísajúce vedenie vysokého napätia neďaleko Serede. Je vraj nebezpečne nízko nad vodou, niekedy tu ide aj o život. O ten vlastne ide aj rybám v ich prírodnom prostredí. Pred časom boli svedkami ich riadneho boja vo vode. Najskôr ani nevedeli, čo sa to tam deje. Jeden z nich si myslel, že vidí silonové vrece, len voda sa príliš vírila. Keď prišli bližšie, zbadali, ako medzi sebou zápasia dve veľké ryby. Výsledkom súboja bolo, že veľký deväťkilogramový zubáč zhltol podobne veľkého sumca. Ten mu ešte trčal z tlamy. Zubáč je totiž veľmi nenásytný a pustí sa aj do väčšej koristi. Podberákom ich napokon vybrali a urobili aj niekoľko fotiek. „Je to doslova rarita, že sme vystihli práve takúto situáciu.“
Pekné spomienky majú najmä na minulý rok, keď sa plavili po rieke Morave, a potom Baťovým kanálom od Skalice až do približne 55 kilometrov vzdialených Otrokovíc. „Je to tam nádherne vybudované s viacerými technickými zaujímavosťami. Celý je upravený na štýl holandských kanálov, všade je čisto, vysadené kvety, hĺbka vody je 1,5 metra. Peniaze dostali z fondov Európskej únie. Chodia sem jachtári nielen zo zahraničia, ale aj bežní vodáci na kajakoch.“ Jozef Syrový svojho času vlastnil katamarán triedy Tornádo. Bol to veľmi rýchly čln. Jeho súčasná plachetnica má dĺžku iba päť metrov. Určená je pre dve osoby, keď však treba, vyspia sa na nej aj štyria. V jachte je kuchynka a navigačný stolík. Pre prípad, ak by dlho nefúkal vietor, majú k dispozícii aj pomocný motor. Čo viac si vraj môžu priať k šťastiu?