„Vážená redakcia, som matka hráča prípravky Kolárova. Hneď na začiatok mojej pripomienky k zápasu prípravkárov by som rada upozornila na fakt, že Kolárovčania súhlasili s odohratím zápasu v Nitre aj napriek tomu, že polovica nášho malého družstva bola v škole v prírode. Už týmto sme vyšli v ústrety našim protihráčom. Čo nasledovalo potom...
Už v minulosti som sa na vás obrátila s podobným problémom. Tento zápas však bol oveľa hnusnejší. Neželám si, aby nejaký cudzí rodič nadával na moje dieťa do „jebnutých Maďarov“!
Preboha, kde to žijeme? Ako sa asi cítili naši malí, keď ich už takto vítali na ihrisku. Poviem vám jedno. Takýto rodič nech zostane doma, alebo nech ide na vyšetrenie k psychológovi, lebo ho určite potrebuje. Na ihrisku ste nič iné nepočuli, len tieto hnusné slová, brutálne kopanie, mlátenie detí.
Zápas bol vyrovnaný s polčasovým výsledkom 1:1. Keď na začiatku druhého polčasu hostia pridali druhý gól, následne po tom začali domáci rodičia, hlavne otec hráča č. 10, povzbudzovať domácich hráčov slovami: „jebni tomu Maďarovi“, „skopni toho hajzla“ a podobne. Domáci v druhej polovici druhého polčasu vyrovnali na 2:2, ale to už hosťujúci hráči po úderoch a kopancoch schádzali dolu z ihriska s plačom. Ten istý rodič, za tohto stavu, napadol hosťujúceho trénera, pred očami všetkých dospelých a aj detí na ihrisku. Kopol ho do nohy a udrel do hlavy. Hosťujúcim trénerom je predseda ObFZ Komárno. Keď domáci pridali tretí gól, rozhodca ukončil zápas 6 minút pred koncom. K pravde ešte prináleží, že za stavu 1:1 rozhodca neuznal gól hosťujúcemu mužstvu.
Chcela by som odkázať všetkým takýmto rodičom, ktorí sa na ihrisku nevedia správať, aby tam ani nechodili a taktiež tam nenosili ani svoje deti.“
S úctou Mgr. Mária Kürtiová, učiteľka v ZŠ s MŠ vo Vlčanoch
* * * *
„Vážený pán redaktor!
O majstrovskom futbalovom zápase prípravky 4. ročník už aké-také poznatky máte a určite tých ohlasov ešte aj dostanete. Ja by som chcel ale poukázať aj na iné fakty.
Z rôznych dôvodov na dvojzápas (3. ročník a 4. ročník) sme mali k dispozícii len 15 chlapcov a jedno dievča, z ktorých sú šiesti slovenskej národnosti. Zhodou okolnosti cestou domov do Vlčian som viezol v aute aj troch chlapcov z Vlčian, ktorí hrávajú za FK Kolárovo. Verte mi, tá cesta bola poriadne dlhá. Všetci traja sú slovenskej národnosti, jeden prišiel bývať do Vlčian z Bratislavy, druhý zo Žiliny a tretí chlapček je z Kysuckého Nového Mesta. Maďarsky jazyk vôbec neovládajú, a aby mali šťastné detstvo a dobrých kamarátov, to v obci Vlčany ani nepotrebujú. Tak ako my všetci, aj oni boli zhrození z diania na zápase 4. ročníka, v očiach mali strach a hlavne veľa otázok na mňa, na ktoré som si odpoveď radšej nechal pre seba. Zmohol som sa len na to, aby som im vysvetlil, prečo napriek nezaslúženej prehre 3:2 na ihrisku boli morálnymi víťazmi tohto stretnutia oni.
Nechápali, prečo na nich nielen dospelí, ale počas druhého polčasu aj súperovi hráči nadávali, kopali ich, udierali.
Veď my ich počas tréningov a zápasov vedieme k tomu, aby si súpera ctili, aby hrali podľa hesla, o čom by mal byť šport: „Vyhrávať poctivo, alebo prehrať so vztýčenou hlavou.“
Napuchnuté a fialové členky a kolená, ako aj krvavé rany po úderoch sa do najbližšieho zápasu možno zahoja, ale rany na malých nevinných dušiach určite nie.
Na krásnej umelej tráve v krajskom meste už v ôsmich, deviatich rokoch niektorí z nich za necelú hodinku prišli na to, že reči o bezproblémovom spolužití národností sú len rozprávky, ktoré by im rodičia mohli čítať večer pred zaspaním.“
Attila Kürti, člen výboru FK Kolárovo.
* * * *
Priestor na vyjadrenie sme poskytli aj dotknutej druhej strane.
„Kolárovskí rodičia boli počas zápasu priamo pri ihrisku po boku trénera, tam nemali čo hľadať. Rodičia majú zápas pozerať spoza oplotenia umelej trávy. Pri družstve má byť iba tréner a vedúci družstva. V prvom rade tento fakt a ich správanie bol príčinou všetkých problémov. Začali kričať na našich hráčov, dirigovali svojich hráčov, a tak vznikali hádky. Na to reagovali rodičia našich hráčov a tiež prišli k ihrisku. Po zápase prišlo k výmene názorov medzi dvoma rodičmi, to samozrejme neschvaľujem, lebo s futbalom to nemalo nič spoločné. Rozhodca pískal objektívne. Hralo sa 2x25 minút, dokonca minútu nadstavil. Keď bol stav 2:2 dve minúty pred koncom, kričali Kolárovčania na rozhodcu, nech odpíska koniec. Faktom je, že niektorí chlapci sa „okopávali“, to som videl, ale bolo to obojstranné. Naši rodičia určite nikomu nenadávali do Maďarov. Ja sám som maďarskej národnosti, tak to nedáva logiku, aby som niečo také pripustil. Kolárovo nech sa v prvom rade pozrie na seba. Kolegovia tréneri ma totiž upozornili, že aj v nedávnej minulosti v súťažiach prípraviek stavalo starších hráčov. Veľmi ma mrzia okolnosti zápasu, ale Kolárovčania z toho robia viac, ako sa naozaj stalo.“
Attila Oravec, tréner štvrtákov FC Nitra B
