Dvojica chorvátskych umelcov sa minulý týždeň predstavila v Ponitrianskom múzeu nanajvýš
originálnou výstavou. Obehla už veľa krajín a v každej z nich im pribudli nové exponáty.
V Nitre pribudli tangá nohavičky či prstene
Olinka Vištica a Dražen Grubišić zo svojho rozchodu vyťažili tvorivý nápad, ktorý zhmotnili do putovného Múzea bývalých lások. Základným kameňom ich jedinečnej zbierky sa stal malý biely zajačik, ktorý im pripomínal ich bývalý vzťah. Mapa Frankfurtu je pozostatok predchádzajúceho vzťahu Dražena s inou priateľkou. Hoci obaja tvorcovia spolu s výstavou cestujú po svete, svoj milenecký vzťah neobnovili. „Sme len priatelia, nič viac, ale veľmi dobre vychádzame,“ svorne odvetili Dražen aj Olinka. Nečudo - ona má už druhého priateľa a Dražen je dokonca ženatý.
V Nitre sa títo bývalí partneri prezentovali hlavne exponátmi získanými počas výstav v krajinách bývalej Juhoslávie. V súčasnosti tvoria zbierku napríklad svadobné šaty, letné košele a nohavice, kľúče od bytu, sekera, protéza nohy, môžete tu vidieť fotografie, albumy, parfém, kamienky z pláže, papuče, mobil, hračky, prstene, kolieskové korčule, sadrových trpaslíkov či evidenčnú značku auta. Najväčším exponátom je zatiaľ bicykel, šancu byť v tomto smere jednotkou mala predčasom dodávka, ktorú im chceli ako exponát venovať ľudia zo Švédska. Museli ju však z priestorových dôvodov odmietnuť.
Z Nitry im do zbierky pribudlo zatiaľ šesť nových objektov - medzi nimi tri prstene, červené tangá nohavičky, umelohmotný hračkársky smetiačik a zvonček. „Palica je dar od Mirka, otca bývalej lásky, tangá zavesené na nej symbolizujú koniec nádherného štvorročného vzťahu pedagóga a jeho študentky,“ prezrádza príbeh o „tangáčoch“ zavesených na drevenej palici.
Expozícia však nie je uzavretá, svoje príspevky môžu darcovia venovať aj počas výstavy a po nej - stačí ich nechať v sále Ponitrianskeho múzea.
Sekera z lesbického vzťahu
Po prvýkrát sa Olinka a Dražen s výstavou prezentovali v Záhrebe, pričom prvé exponáty získali cez e-maily od svojich priateľov a známych. „Očakávali sme, že dostaneme veľa plyšových medvedíkov, hračiek či šperkov, ale dostali sme 45 rôznorodých vecí, ani jedna nebola podobná,“ prezradil Dražen.
Jedinečný nápad zaujal a ich expozícia sa postupne rozrastala. V počiatkoch projektu sa im prostredníctvom e-mailov ozvali aj ľudia napríklad až z Vietnamu či Venezuely, ktorí im chceli darovať nové príspevky. Keďže však výstavu zamýšľali urobiť ako putovnú a nie ju trvalo viazať na určité miesto, rozhodli sa brať len predmety z krajín, ktoré s výstavou navštívia.
„Všetky príspevky v našom malom múzeu k nám prichádzajú s nejakým príbehom, ten je možno dôležitejší ako predmet samotný. Exponát sa nedá vnímať bez jeho príbehu, nedá sa vyzdvihnúť objekt najkurióznejší či najprekvapivejší,“ povedal Grubišić a priznal, že je medzi nimi veľa smutných príbehov. „Sekera napríklad pochádzajúca z lesbického vzťahu a nesie so sebou zvláštny príbeh. Použila ju milenka, ktorá zo vzťahu odchádzala, a rozsekala ňou nábytok. Máme tu aj protézu nohy, ktorá rozpráva vtipno-smutný príbeh.“
V Ponitrianskom múzeu je vystavených okolo 150 objektov z Európy. Doposiaľ s expozíciou navštívili desať európskych miest, a hoci už v začiatkoch dostali pozvanie do New Yorku a Londýna, rozhodli sa prejsť najprv náš kontinent - získať vraj nové exponáty a najmä skúsenosti. Pri putovaní s ojedinelou výstavou neobišli ani Nitru ako jediné slovenské mesto. Po nej sa chystajú do Singapúru, San Francisca, Francúzska a Írska.
