A keďže v menšom domčeku žije sama so synom Jánom, ilúzia o Jankovi a Marienke v perníkovej chalúpke je takmer dokonalá. V dome to aj vonia ako v rozprávkovom domčeku. Na stole leží niekoľko desiatok perníčkov všakovakých tvarov. Na ukážku upiekla pani Mária perníkové vajíčko, vianočný domček aj s cencúľmi a niekoľko klasických vyrezávaných perníčkov.
Dokáže však vytvoriť aj netradičnejšie vzory – perníkové cesto sa pod jej rukami už premenilo na kamión, soby so saňami, mikulášsku čižmičku či nedávno postavený moderný kostol v Pate. „Na ňom som mala práce ako na kostole,“ smeje sa zručná žena.
Perníky začala vo veľkom vypekať pred štyrmi rokmi. Priviedla ju k tomu finančná situácia aj kolegyne, ktoré ju nahovorili, aby si svoje dielka nenechávala len pre seba. Odvtedy má toho pred sviatkami niekedy až nad hlavu.
Ukazuje nám fotku z minulej zimy, na ktorej je niekoľko jej perníkových domčekov nachystaných pre záujemcov. Nazvala ju s humorom „radová výstavba“. Visiace cencúle na domčeky začala dorábať len nedávno. Inšpirovala ju klasika televíznych Vianoc, ruská rozprávka Mrázik. Domčeky z perníka jej idú na odbyt najlepšie. Predáva ich po 300 korún, hoci sama priznáva, že by mala pýtať viac. „Ale viete, ako to je, ľudia na dedine nedajú viac peňazí,“ povedala. Ľudia, ktorých sme oslovili, tipovali hodnotu domčeka na 400 až 1000 korún.
Hoci je vyrobenie perníčkov piplačka a vyžaduje si veľa trpezlivosti, pre Máriu Fialovú znamená oddych. „Dokázala by som pri tom aj celú noc presedieť.“
Upiecť perník musí podľa nej zvládnuť každá žena. Ťažšie je to so zdobením, maľovaním, vyrezávaním okienok. To chce božskú trpezlivosť.
Pani Mária je hrdá na to, že žiaden domček sa jej nikdy neprevalil. „Ja staviam len dobré domy,“ povedala. Len jeden sa jej zošuchol z ruky. „Sú ale také, s ktorými nie som spokojná. Asi by na nich nikto nenašiel chybu, ale ja ju vidím. Také domčeky nikomu nepredám,“ povedala.
Ďalšou vášňou Márie Fialovej sú šálky. Stoja na policiach, visia na vešiakoch aj zo stropu. Zbiera ich 17 rokov - toľko, koľko má jej syn Janko. Prvú šálku jej daroval manžel. Odvtedy ich pozbierala presne 628. „Viem to presne, veď ich umývam,“ smeje sa.
A sú naozaj od výmyslu sveta. Kávové, polievkové s receptami, firemné s logami, valentínske so srdiečkami, mestské s dominantami miest, s fotkami osobností, žartovné, s erotickými motívmi aj obyčajné. Je medzi nimi aj obrovská pozliepaná šálka, ktorú chcel niekto vyhodiť, ale pani Mária tomu zabránila. Keď jej niekto šálku na policiach prehodí, hneď si zmenu všimne.
Syn zbieral kamene a z mamy si uťahoval, že keď raz príde deň, kedy šálky už nebude chcieť, na každú z nich jeden kameň použije...