Článok pokračuje pod video reklamou
d mestským úradom sa skrývajú základy zaniknutého gotického kostola.
V listine z roku 1313 sa spomína platenie cirkevných desiatkov farárovi z Dolnej Stredy, ktoré dostával aj zo Serede. Je to prvá doteraz známa zmienka o Seredi. Je veľmi pravdepodobné, že v tom čase už bol v Seredi kostol. Kostol, možno najskôr kaplnka, bol zasvätený Panne Márii. V roku 1631 sa už spomína ako kostol sv. Jána Krstiteľa.
Kostol zažil aj niekoľko okamihov slávy. V jeho podzemí boli pochovávaní hradní kapitáni, o čom svedčia dva zachované náhrobky z konca 16. storočia (sú zamurované do steny v novom kostole). V časoch obliehania Viedne Turkami v roku 1683 sa tu 9. septembra na ceste k Viedni zúčastnil rannej omše poľský kráľ Ján III. Sobieski.
V roku 1777 starý kostol vyhorel. Nestalo sa tak po prvýkrát. Kostol bol totiž napojený na uličnú zástavbu, odkiaľ sa požiar mohol kedykoľvek rozšíriť aj na kostol. Nový kostol dal už zemepán gróf František Esterházy pre istotu postaviť na inom mieste.
V roku 1778 nastupuje na seredskú faru mladý kaplán Juraj Fándly. Nemal šťastie - nastúpil na faru bez kostola. Ten pôvodný nedávno vyhorel a nový ešte nebol dostavaný. Bol dokončený až v roku 1781, čo je čas Fándlyho odchodu na faru v Naháči. Bývalej seredskej fare z roku 1909, ktorá stojí na tradičnom mieste, na ktorom stáli všetky predošlé fary, sa hovorí tzv. Fándlyho fara. Dnes v nej sídli Mestské múzeum.
V roku 2005 sa Občianske združenie Vodný hrad rozhodlo vykopať predpokladaný základ starého kostola v Múzejnej záhrade. Iniciovalo dohodu Mesta Sereď, Trnavského samosprávneho kraja a Vlastivedného múzea v Galante a do práce sa čoskoro pustili archeológovia. Tí vykopali predpokladané základy troch vonkajších oporných pilierov zadnej časti kostola, ktoré odborníci podľa stavebného materiálu a drobných nálezov datovali do 14. storočia. To by sa zhodovalo s dátumom prvej zmienky o Seredi z roku 1313.Mesto Sereď v spolupráci s Mestským múzeom vybudovalo stálu prezentáciu jedného z oporných pilierov v dnešnej Múzejnej záhrade. Mgr. arch. Rastislav Petrovič a RNDr. Pavol Ištok na základe archívnych materiálov Mestského múzea v Seredi a archeologických nálezov urobili pokus o rekonštrukciu starého kostola. Ing. Michal Ištok zhmotnil ich závery v počítačovom modeli gotického kostola v Seredi.
Zreštaurovaný základ kostola in situ spolu s ďalšími obrazovými materiálmi si môžete pozrieť v Mestskom múzeu v Seredi.
