e vzniku.
Najstaršia je mama exprimátora
Každý zbor má najmenej dva oddiely, ktoré vedú vodcovia, a každý oddiel sa skladá z najmenej dvoch družín, ktoré vedú radcovia. Okrem pravidelných družinových schôdzí organizujú raz-dvakrát do mesiaca voľnočasové víkendové aktivity, rôzne súťaže, výpravy a v lete skautský stanový tábor.
„Skauting ako hnutie ponúka životný štýl založený na tých najlepších vlastnostiach. Skaut by mal byť slušný, čestný, priateľský, verný, pravdovravný, mal by nezištne pomáhať druhým a ochraňovať prírodu. Skauti majú svoj zákon, znak, hymnu, pozdrav, rovnošatu a skladajú skautský sľub,“ vysvetľuje Viliam Dokúpil. „Každý skaut má svoje skautské meno či prezývku, známym bol napríklad humorista Julo Satinský, ktorý bol v detstve skaut a mal prezývku Hroch. Môj zástupca Marián Benc sa volá Žiletka, mňa zas od roku 1946 volajú Gándhí,“ prezradil jeden z najstarších aktívnych skautov v Nitre, ktorý má za sebou 20 skautských táborov. Suverénne najstaršou skautkou v Nitre a aj na Slovensku je „Zora“ - 99-ročná Augusta Libantová, matka bývalého primátora V. Libanta.
Rôzne mená majú takisto zbory, napríklad Biele delfíny, Bizón víťazí, Scarabeus, Biele vrany, druhý nitriansky zbor, ktorý pôsobí na Chrenovej, sa volá Egrešov. Spoločné pomenovanie majú skauti aj podľa veku – od 6 do 11 rokov sú to vĺčatá alebo včielky, do 15 rokov skauti, od 15-tich roveri a od 23 rokov sú to old skauti.
Skaut sa v svojej družine, ale aj v bežnom živote, riadi mnohými pravidlami a zásadami, napríklad aj jedným zo zlatých pravidiel: „Skaut vydrží s dvakrát menej vecami, ako si myslí, a so štyrikrát menej vecami, ako si myslí jeho mama.“ Každý skaut by si mal vytvoriť svoju „kápezetku“ - krabičku poslednej záchrany, kde by mal drobnosti, dôležité pre prežitie.
Postavili si letné iglú
„Poslednými aktivitami nášho 23. zboru boli napríklad Skautské hry na Klokočinskom jarmoku a 16-dňový stanový tábor v Jasenovej pri Rajci. Máme vlastné stany, vyrobené pre naše potreby a tiež jedno originálne indiánske típí,“ pokračuje Viliam Dokúpil. „Tábor si skauti postavia vždy sami, pripravia si aj strom na zhotovenie stožiaru pre našu vlajku. Program tábora tvorili rôzne zábavné súťaže – mali sme napríklad čínsky deň, kedy deti jedli paličkami, či eskimácky deň, kedy si postavili letné iglú. Počas jednej súťaže deti na seba naobliekali veci, koľko kto vládal. Vyhral chlapec, ktorý mal na sebe 87 rôznych druhov oblečenia. Deti si vyskúšali aj skautské vilomeniny s ešusmi a „na čas“ si pochutili na desiatich rohlíkoch. Podnikli aj výlet na vrch Žibrit a Súľovské skaly,“ prezradil z programu tábora Viliam Dokúpil. Ešte dodal, že si vychovali siedmich nových radcov, takže plánujú rozšíriť rady skautov. Z plánovaných akcií ich čaká ešte šachový turnaj, Šarkaniáda na Kalvárii, skautský Mikuláš a Vianoce, kedy práve skauti prinášajú Betlehemské svetlo z Viedne do trhového mestečka, na hrad a do kostolov v Nitre.
Skautom sa človek nestáva automaticky prijatím do družiny. Najprv musí úspešne zvládnuť nováčikovskú skúšku. Potom ho ešte čakajú dva stupne skautského chodníka - Neznáma krajina a Stúpanie na vrchol. Po živote v skautskom oddieli skauta čaká život roverský. Ten ho môže priviesť až k najvyššiemu stupňu - k Orliemu skautovi. Okrem stupňov napredovania sa môže skaut pustiť aj do plnenia „odboriek“. Získavajú sa v rôznych oblastiach. Skaut môže získať odborku stopára, kuchára, cestovateľa, speváka, herca, spisovateľa, ale aj čitateľa, zoológa, botanika, tlmočníka, fotografa, novinára, chemika či kutila.
Skautingom žije
30 miliónov ľudí
Zakladateľom skautizmu (z anglického scout - zved, stopár) je britský generál lord Robert Baden-Powell, ktorý sa po svojej službe v Južnej Afrike ujal detí, žijúcich na ulici. Zblížil sa so skupinou chlapcov, ktorú nazval družinou. Venovali sa rôznym hrám, v ktorých získavali skúsenosti, cenné v bežnom živote. Prvého augusta 1907 usporiadal s družinou na britskom ostrove Brownsea prvý skautský stanový tábor. Tento dátum predstavuje začiatok vzniku mládežníckeho hnutia.
Dnes skauting nepôsobí len v totalitných režimoch, v celom svete „skautuje“ asi 30 miliónov dievčat a chlapcov. Na našom území sa skauting udomácnil ešte za prvej ČSR, s tromi dlhšími prestávkami v rokoch 1938, 1950 a 1970 pretrval až dodnes. V súčasnosti je v SR asi 140 zborov s vyše 7-tisíc členmi.
„Odporúčam rodičom, aby využili možnosť zmysluplného využitia voľného času svojich detí a prihlásili ich do skautingu. Bližšie informácie získajú na internetovej stránke www.nitrava.szm.sk alebo na čísle 0902 288 322,“ dodal Viliam Dokúpil.