V nominácii neuspeli

Šalianska pešia zóna bola s mestami Skalica a Piešťany nominovaná do užšieho výberu ako najkrajšia v rámci Slovenska. Slávnostné vyhodnotenie sa uskutočnilo minulú stredu
v SND v Bratislave. Cenu si napokon odnieslo mesto Piešťany.
„Tento návrh sme podali ako skupina piatich autorov ešte v minulom roku. Vtedy však Slovenská komora architektov dostala málo kvalitných návrhov, preto žiadnu cenu v kategórii „exteriér“ neudeľovali. Vyhodnotenie súťaže sa uskutočnilo až v tomto roku,“ informoval nás Imrich Pleidel, ktorý stál pri zrode i realizácii podoby súčasnej pešej zóny v Šali.
Cena za architektúru udeľovaná Slovenskom komorou architektov je spolu s Jurkovičovou cenou udeľovanou Spolkom slovenských architektov jedným z najprestížnejších ocenení.
Upresnil, že Spolok architektov je forma občianskeho združenia a Komora je profesné združenie. Hodnoteniami exteriérov peších zón sa zaoberala medzinárodná porota, v ktorej malo svoje zastúpenie v osobe jedného architekta aj Nemecko, boli v nej aj českí a slovenskí architekti, ale aj umelci a ďalší odborníci na exteriéry.
„Okrem našej pešej zóny sa do úzkej nominácie dostali mesto Skalica s úpravou centrálnych peších priestranstiev a Piešťany s úpravou potoka Dubová spolu s rekultiváciou okolitých plôch a jeho dopravným riešením. Práve tieto odvážne myšlienky najviac zaujali porotu,“ upresnil Imrich Pleidel.
Uviedol, že k samotnej pešej zóne v Šali ho viažu silné osobné vzťahy, jednak ako občana, ale aj spoluautora jej riešenia. Za silnú stránku šalianskej pešej zóny považuje aj to, že v rámci predprípravných krokov sa podarilo zvládnuť komplexnú reorganizáciu dopravy, teda zabezpečiť zásobovanie pešej zóny zo zadnej novovybudovanej Feketeházyho ulice, podarilo sa vybudovať kruhový objazd na Námestí A. Dubčeka, teraz už Sv. Juraja, a preloženie pôvodnej štátnej cesty na centrálnej časti Hlavnej ulice medzi Štúrovou ulicou a nákupným strediskom Olympia na Vlčanskú.
„Tieto kroky umožnili zrealizovať plnohodnotnú podobu súčasnej pešej zóny, tak sa mestu Šaľa podarilo sceliť predtým celé roky „rozbité“ centrum a dopravne ho upokojiť. Prispelo k tomu aj vytvorenie oblúkovej komunikácie pred kostolom sv. Márgity Antioch, kde bolo taktiež vytvorené „kľudové" územie. Čiže pomocou viacerých synergických efektov sa centrum podarilo zreorganizovať a vytvoriť nové možnosti mnohostranného využitia verejných priestranstiev,“ charakterizoval stále dotvárané dielo, vďaka ktorému sa tu dajú realizovať rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, stretávajú sa tu ľudia a tiež sa sem vniesol živý prvok vody, ako veľmi významný krok z hľadiska väzby mesta na Váh.
Cení si aj to, že v dotyku k pešej zóne sa zvýraznili také objekty ako sú kostol, kaštieľ či historická budova prvej školy, dnes s vyučovacím jazykom maďarským. Jej prednosti vidí aj v určitej finančnej efektivite a striedmosti pri narábaní s verejnými prostriedkami.
Argumentuje tým, že ide o plochu s rozmerom vyše 14-tisíc metrov štvorcových, pričom náklad na jeden meter štvorcový bol iba tritisíc korún, čo je pri takom rozsahu v rámci Slovenska pravdepodobne zatiaľ neprekonaný parameter. Aj z pohľadu, že sa rekonštruovalo celé podložie aj so sieťami.