Ľudí v závode vystrašili veľké chlpaté pavúky

„Prišli sme do práce a našli sme tam pavúky. Mysleli sme si, že je to nejaká exotická rasa. Chytili sme ich do pohárov a vynášali von,“ povedal nám Michal, ktorý pracuje v priemyselnom parku v Dražovciach. S takými veľkými pavúkmi sa predtým nestretol. Priznáva, že zo začiatku sa ich aj chlapi báli, no už si vraj zvykli.
„Pavúky sa objavili asi pred tromi týždňami. Upratovačka ich z jedálne priniesla štyroch. Mysleli sme si, že sú to nejakí exoti - nejaký druh tarantule, čo sa tu udomácnil, predsa len, je globálne otepľovanie,“ povedala nám Silvia. Dodala, že ona sa pavúkov až tak veľmi nebojí: „No nikdy som na Slovensku takého chlpáča - okrem výstav - nevidela.“ Niektoré ženy chytala pri pohľade na veľké pavúky panika. „Vrešťala som,“ netají pani Justína.
„Deratizátor nám povedal, že tento druh je jedovatý, ale nie smrteľne. Vraj dokáže zahryznúť do kože asi pol centimetra hlboko a rany sa zle hoja,“ hovorí Silvia.
Veľké pavúky nachádzajú pra-videlne. Svoje hniezda majú zrejme vedľa závodu. „Keď ženy odhrnuli kamene na slnečnej strane za halou, bolo ich tam veľmi veľa - akoby tam mali svoje domčeky.“
Pavúky sme ukázali chovateľovi Michalovi Šestákovi z Nitry. „Je to lycosa singoriensis. Najväčší druh pavúka, aký žije na Slovensku. Dožíva sa dva roky. Toto sú stredne veľké jedince,“ povedal nám bez váhania.
Dodal, že tieto pavúky sú zákonom chránené, sú zapísané v červenej knihe. „Pôvodne žili výhradne na južnom Slovensku, no vďaka otepľovaniu sa rozšírili aj do severnejších častí.“
Najväčšie slovenské pavúky žijú v norách, nerobia si žiadne siete. „Koncom leta a na jeseň migrujú - hľadajú si partnerov. Tak sa dostali aj do priemyselného parku,“ vysvetľuje Michal Šesták.
Ľuďom odkazuje, že sa ich netreba báť. „Neútočia, uhryznú len málokedy - je to ich obranná reakcia.“
Ak však veľkého chlpáča nájdete, radšej ho nechytajte. „Treba ho opatrne - napríklad viečkom - nahnať do krabičky a vyniesť von.“ V prípade pohryznutia totiž nasleduje veľká bolesť a vylúčená nie je ani alergická reakcia. „Každý z nás reaguje na toxín inak, u niekoho môže vyvolať aj stŕpnutie,“ hovorí Šesták.
Pavúk druhu lycosa singoriensis už uhryzol aj jeho kamaráta. „Natrafil na jeho noru a snažil sa ho vyhrabať. Pavúk sa bránil a uhryzol ho do prsta, bola to dosť výrazná bolesť.“
Chovateľ Michal Šesták dodáva, že jedom disponuje každý pavúk: „Tento je dosť veľký, takže dokáže prehryznúť aj kožu človeka.“