Začiatkom roka Trnavský samosprávny kraj vypísal podmienky na získanie dotácií pre zdravotne postihnuté deti. Na súťaž zareagoval aj starosta obce Pavel Racsko. Vypracoval projekt, ten bol úspešný, a práve na jeho základe Viktória Nagyová, štvrtáčka miestnej školy, získala pre uľahčenie svojho štúdia note-book. Celú akciu so slzami v očiach popísala mamička Viktórie, Melinda Nagyová.
„Som veľmi šťastná, že mojej dcérke, ktorá je od narodenia zdravotne postihnutá, sa splnil jeden z jej veľkých snov. Narodila sa s poruchami dýchania, ochrnula jej celá pravá strana. Aj ľavú stranu má slabučkú, prešla mnohými operáciami, dnes už vie pekne chodiť a aj písať ľavou rukou. Žiaľ, skoro sa unavuje, a preto sa nevie dlho sústrediť na učenie,“ popísala nám zdravotné ťažkosti svojej dcérky pani Melinda. Uviedla, že Viktória je napriek tomu veľmi usilovná a patrí medzi najlepšie žiačky v triede. „Som veľmi rada, že ju majú spolužiaci i spolužiačky radi, nedávajú jej pociťovať, že je zdravotne slabšia ako oni. Po jej narodení sme nechceli mať viac detí, avšak na odporučenie lekárov, že súrodenec jej pri liečení môže len prospieť, nám pred piatimi rokmi do rodiny pribudla maličká Edina. Lekári mali pravdu. Dievčatko je zdravé a jeho prítomnosť v mnohom pomohla pri liečbe Viktórie. Sú si veľmi blízke. Viktóriu denne sprevádzam do školy, musela som si zmeniť i zamestnanie. Pred dvoma rokmi som začala pracovať v pekárni, kam chodím na nočné zmeny. Je to drina, ale dcérka potrebuje celodennú starostlivosť, musím s ňou byť stále. Keď pracujem v noci, moju úlohu nahrádza manžel. Ten zas pracuje od skorého rána až do neskorého večera,“ popísala ich denný program. Hneď po obdržaní note-booku a odchode hostí spolužiaci spolu s Viktorkou študovali, čo všetko to malé čudo vie.
„Už dávno som chcela mať počítač, o notebooku som len tajne snívala. Je to fantastická vec, veľmi mi bude pomáhať pri učení, totiž veľmi ťažko sa mi držia knihy a takto si budem vedieť z obrazovky vyčítať všetko, čo k rozšíreniu učiva budem potrebovať. Pravdaže, bude to aj dobrý kamarát, s ktorým si budem môcť zahrať, veď dajú sa doň nastaviť rozličné spoločenské hry. Keďže von veľmi nechodím, aspoň sa nebudem cítiť tak osamelo. Teším sa i na to, že ma budú ešte častejšie navštevovať spolužiaci a spoločne sa budeme môcť s týmto prekrásnym čarom učiť, ale i hrať,“ s úsmevom nám vykreslila svoje prvé pocity štvrtáčka Viktória.