Boli štyri minúty pred polnocou, 27. apríla 1998. Do jadrového reaktora bola úspešne zavezená prvá palivová kazeta. To bol významný krok pri spustení elektrárne. Finálovým dňom mochovskej atómky sa ale stal až 28. august. Prvý blok reaktora bol po 144-hodinovom preukázanom chode v stopercentnom výkone spustený do skúšobnej prevádzky. Do energetickej sústavy Slovenska začalo vtedy prúdiť 424 MW elektriny. O necelé dva roky sa naplno spustil aj druhý blok jadrovej elektrárne.
„Desať rokov je dobrý rozbeh. V živote jadrovej elektrárne je to stále ešte len začiatok, keď detské choroby sú už vychytané a väčšina procesov je viac-menej nastavených, ale ešte stále sme nestihli padnúť do rutiny,“ povedal riaditeľ Elektrárne Mochovce Ľubomír Krenický.
„Jadrová energetika sa stala v 90. rokoch politickou témou - na škodu Slovenska. Nemala podporu celého spektra, pritom jadrová energia má nezastupiteľné miesto v zabezpečení zdrojov,“ povedal bývalý riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš. Vlády vtedy nechávali rozhodovať verejnosť o veciach, o ktorých „verejnosť nemala ani potuchy“. „Pred desiatimi rokmi sme boli pod silným medzinárodným tlakom. Na konferencii vo Viedni sme ale mochovský projekt obhájili,“ povedal Mikuš.
Rozhodnutie československej vlády, že v okolí Mochoviec sa bude stavať jadrová elektráreň, padlo podľa niek-dajšieho šéfa elektrárne Jaroslava Holubca ešte v roku 1978. Československo malo ambiciózny jadrový program.
V rokoch 1990 - 1993 trpela stavba nedostatkom financií, v roku 1993 bola stavba dokonca zastavená.
Za úspech po desiatich ro-koch Holubec považuje, že atómka vyrobila množstvo elektrickej energie bez ovplyvnenia životného prostredia. „Mochovce sú pilierom slovenskej energetiky,“ povedal. Faktom je, že jadrová energia dosiahla v septembri sedemdesiatpercentný podiel.
Autor: TH