Alžbeta II. vystupuje z tmy
„Momentálne pracujem pre predsedu parlamentu. Robím fotografie predstavujúce prijatia rovnocenných partnerov z iných krajín, z ktorých sa vytvára fotoalbum, a tiež fotografie z oficiálnych návštev a pracovných ciest. Čo sa týka vysokej politiky, fotil som teraz kráľovnú Alžbetu II., predtým Busha, Putina, Blaira a iných politikov,“ povedal Matúš Zajac. „Bolo to dosť náročné, kráľovnú som fotil na slávnostnom obede, nebola tam žiadna televízia. Mojím cieľom je z takýchto fotiek vyťažiť to umenie, čiže z povinných snímok pre predsedu parlamentu si robím niečo aj pre seba. Kráľovnú som sa napríklad snažil nafotiť nielen ako političku, ale najmä ako človeka. Ak ste si všimli, na všetkých oficiálnych fotografiách má rovnaký výraz. Je to veľká profíčka, ktorá svoju pravú tvár neodkryla. Ja som mal to šťastie, že som sa dostal na spomínaný obed, kde bola intímnejšia atmosféra. Podarilo sa mi ju zvečniť svojím pohľadom, ktorý sa snažím dodržať aj v politike,“ vysvetlil fotograf, ktorého charakteristickým rukopisom je hra so svetlom.
„Svetlom dodávam fotke emócie, fotím bez blesku a svetelnými tokmi sa snažím dramatizovať snímku. Mám rád čiernu, aj kráľovnú mám sfotenú tak, akoby vystupovala z čiernej tmy a portrét je vysvietený.“
V politike fotí Matúš Zajac už asi siedmy rok, presne vie, kam sa má postaviť, aby spravil dobrý záber. „Všimol som si, že niektorí fotografi okolo kráľovnej zmätkovali, zavadzali si. Človek musí pristupovať k takejto téme s chladnou hlavou, lebo inak len fotí a nakoniec zistí, že z kvanta fotiek nemá skoro nič dobrého. Z kráľovnej mám dobré fotografie pre predsedu parlamentu a 2-3 výstavné pre seba, ktoré môžem prezentovať." Zo snímok špičiek svetovej politiky si robí súkromnú zbierku, plánuje ju vystavovať. O rok v Bratislave sa mu črtá spoločná výstava portrétov s talianskou fotografkou.
Blízko k pápežovi, s Bushom zoči-voči
Súčasnú výstavu Podoby viery, ktorá potrvá do 30. novembra a jej spolukurátorom je s Martou Hučkovou aj politik František Mikloško, tvoria čierno-biele fotografie. Tak isto fotí Matúš Zajac aj scenérie Slovenska, portréty a tému imigrantov robí na farbu. S fotoaparátom sa ocitol v mnohých končinách sveta. Štatistiku svojich úlovkov si fotograf nevedie, ale vraj, ako hovorí jeho idol Tibor Husár, je skvelé, keď má autor dobrých desať fotiek. Tým zrejme myslel za celú kariéru...
Za každou z vystavených fotografií sa skrýva nejaký príbeh, zážitok. Takou je aj snímka súčasného pápeža Benedikta XVI. „Vybavoval som si akreditáciu na fotenie audiencie vo Vatikáne a asi po hodine prišiel za mnou osobný fotograf Svätého Otca a ponúkol mi fotenie svätenia sochy. Akcia bola ohraničená na asi 20-30 ľudí, na ktorých je pápež zvyknutý,“ spomína si Matúš Zajac. „Svätý Otec zostal prekvapený, čo tam robím. Nebol však čas nejako to riešiť, tak ma tam nechal a mohol som okolo neho behať a fotiť. Bol to obrovský zážitok, videl som, ako to tam funguje, ako sa k pápežovi ľudia chovajú, ako pracuje jeho fotograf. Ten sa dokonca vozí s ním v jeho aute v kolóne. U nás je to tak, že fotograf ide buď v prvom s políciou alebo s tlmočníkom v poslednom aute. Ja sa zvyčajne tlačím v tom prvom, aby som stíhal situáciu.“
Keď Matúš Zajac fotil Busha na bratislavskom summite, tak sa vraj čírou náhodou skontaktoval s jeho ochrancom, ktorý ho pustil na také miesto, kde nebol žiadny fotograf. „Stál som pred Bushom zoči-voči, mám aj jeho portrét s čiernym pozadím,“ pochválil sa fotograf. Pridal aj príbeh, ktorý sa skrýva za fotografiou muža z Venezuely. Je to jeden z farmárov, ktorí tu chovajú krokodíly, kajmany. „Mesiac som medzi nimi žil a fotil ich. Domorodci žili život úzko spätý s prírodou, jedol som čisto prírodné veci, žiadne americké či európske polotovary.“
Pri fotení v imigrantskej štvrti v Berlíne sa Matúš Zajac dostal aj na indickú svadbu. „Prijali ma medzi seba a zostal som tam fotiť štyri hodiny, mám stadiaľ tak 3-4 výstavné kúsky,“ hovorí fotograf, ktorý sa ocitol aj v komunite slovenskej menšiny v Gemelčičke v Rumunsku. „Príroda tam síce bola krásna, nedotknutá, ale oni tam žili ako v 19. storočí, nemali elektrinu, jazdili na vozoch, fungoval tam výmenný obchod. Ošípané, ktoré niesli vo vreci, menili za obilie a podobne."
Mama scenáristka ho naviedla na kameru
Bratislavčan Matúš Zajac sa narodil v roku 1971. Jeho otcom je literárny kritik, mama Alta Vášová je známa scenáristka, ktorá spolu s Dežom Ursínym urobila muzikál Neberte nám princeznú.
„Po základnej škole som chcel ísť na maľbu na „ŠUP-ku“, ale nevyšlo to. Mama mi poradila kameru, išiel som teda na strednú školu fotografie. Od 3. ročníka ma to chytilo, zvlášť preto, že som sa dostal k lepšiemu aparátu,“ predstavil sa Matúš Zajac. Študoval fotografiu na FAMU v Prahe, pokračoval na VŠVU v Bratislave. Jeho prvá významnejšia výstava bola „nežná revolúcia“ spolu s profesionálnymi fotografmi.