To je len časť z toho, čo ponúka výstava Život dotykmi - spoznajme svet nevidiacich. V Ponitrianskom múzeu v Nitre ju pripravili študenti 3. ročníka Katedry muzeológie UKF. Oslovili Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska, s ktorou na príprave výstavy spolupracovali.
Výstava je interaktívna. Prostredníctvom pôdorysov a reliéfov môžu návštevníci hmatom spoznávať kultúrne dedičstvo. Organizátori vybrali štyri objekty zo Slovenska (Bratislavský hrad, Nitriansky hrad, Rímsky vojenský tábor v Iži a Kostol sv. Margity v Kopčanoch) a štyri zo sveta (Stonehenge v Anglicku, mayskú pyramídu El Castillo v Mexiku, Chrám Vasilija Blaženého v Moskve a Chrám sv. Petra vo Vatikáne). „Nevidiaci človek si prostredníctvom pôdorysu dokáže predstaviť stavbu. Takú, aká je rozmerovo, ako vyzerá,“ povedala Katarína Okruhlicová. Prvému návštevníkovi, ktorý sa pri nej pristavil, predstavila tvar, zvláštnosti a históriu Kostola sv. Margity. Nevidiacemu chytila ruky a pomaly jeho prstami prechádzala po pôdoryse stavby. Vysvetlila mu napríklad zvláštnosti kostol- ných okien. Aj sám si mohol prečítať popisky v Braillovom písme. „Je to novátorská vec, experiment,“ povedal podpredseda únie Jozef Zbranek. Vidiaci človek si mohol vyskúšať to isté - len s klapkami na očiach. Súčasťou výstavy je séria workshopov, na ktorých zobrazujú každodenný život nevidiacich. Návštevník si sám môže vyskúšať orientáciu v priestore pomocou bielej paličky alebo rôzne kompenzačné pomôcky. „Máme tu napríklad hmatovú skriňu či misky s prísadami,“ hovorí Oľga Marcinová. Do skrine vloží človek obe ruky. Nahmatá predmet a len hmatom určí, čo chytil.
S klapkami na očiach vyberie misku, v ktorej je prísada. Len ovoňaním prísady a jej chytením medzi prsty má uhádnuť, akú misku si zvolil. Je to niečo, s čím nevidiaci prichádzajú do styku dennodenne - pri stravovaní či varení. A musia si poradiť. „Vanilka a škorica majú napríklad charakteristickú vôňu, ale veľa ľudí nerozozná napríklad soľ,“ povedala Oľga Marcinová. Interaktívna výstava aj takto sprístupňuje vidiacim svet nevidiacich.
Súčasťou výstavy sú aj súbory fotografií. Fotograf Martin Havran pripravil špecializovanú tematickú sériu s názvom Dotyky. Nafotil ju v Základnej internátnej škole pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave. Medzi deťmi sa počas vyučovania pohyboval úplne voľne. „Tie deti majú všetky predmety, ktoré sa vyučujú aj v bežných školách. Písali napríklad diktáty alebo hrali na klavíri. Jednou rukou čítali noty v Braillovom písme a druhou hrali,“ hovorí Martin Havran. Nevidiace deti sú vo všetkom rovnaké ako deti bez hendikepu. Možno až na „maličkosť“. „Majú hodnotový rebríček postavený niekde úplne inde ako ich vrstovníci. A aj napriek svojmu hendikepu sa ich učitelia snažia začleniť do normálneho života,“ povedal Martin Havran, autor kolekcie fotografií Dotyky.