Pre každého mladého športovca je určite náročné skĺbiť školu a šport, svoje o tom vedia aj tínedžeri z kabíny hokejovej Nitry - brankár Peter Púš a zadák Matúš Rais. „Samozrejme, že je to ťažké. Najmä vtedy, ak hráte medzi seniormi a ste v maturitnom ročníku, čo je môj prípad. Viac času treba venovať hokeju a škola je mnohokrát odsúvaná až na druhú koľaj,“ rozhovoril sa nádejný brankár Púš, ktorý sa po „postupe“ medzi mužov venuje škole v každej voľnej chvíli. „Trénujeme väčšinou doobeda v čase, keď je vyučovanie. V tom prípade na dobratie učív využívam každú voľnú chvíľku po tréningoch. Do školy chodím niekedy na celé vyučovanie, inokedy stíham iba posledné dve hodiny. Ak nie je na to čas, chodievam sa pýtať, čo sa treba naučiť,“ pokračoval usilovný študent.
Juniorská kategória sa dá podľa jeho slov so školou zladiť ľahšie. Čo trápi študujúceho gólmana niekoľko mesiacov pred skúškou dospelosti? „Sú to hlavne dva maturitné predmety - anglický a slovenský jazyk. V autobuse na dlhých cestách pred zápasmi sa ich však neučím. Vtedy sa snažím plne psychicky sústrediť na blížiace sa stretnutie,“ hovoril s úsmevom.
Devätnásťročný hokejista sa katapultoval zo dňa na deň. Aj v škole sa nevyhol pozornosti, a to nielen zo strany spolužiakov. „Keď som prišiel po zápase v Martine, ihneď sa ma všetci pýtali, že čo som to na ľade vystrájal. Pozorne to sledovali a držali mi palce. Potešilo ma to. K vychytanej nule mi dokonca blahoželali aj profesorky. Učitelia majú prehľad a máme tu v škole taký menší hokejový fanklub,“ prezradil v dobrej nálade Púš.
Veľa času na štadióne
Striedanie v Banskej Bystrici, následne odchytaný celý zápas doma proti Martinu a úspech pred televíznymi kamerami pod Turcom. Ako chytil šancu za pačesy Peter Púš, videlo celé Slovensko. „Chyby a neúspech som si snažil nepripúšťať. Hovoril som si, že buď uspejem alebo zlyhám, vyčistil som si hlavu a nadarmo som sa nestresoval. Podarilo sa to a ja sa teším,“ konštatoval o premiére „Púško“, ktorému sa na ľade nohy určite netriasli.
Ako prijala nováčika kabína? „Máme tu dobré vzťahy. Veľa času trávime spolu na štadióne a všetci ťaháme za jeden koniec povrazu. V šatni je dobrá atmosféra. Aj môj kolega v bráne, skúsený Pavel Falta, so mnou veľmi komunikuje. Keď postrehne, že niečo robím zle, vždy sa mi chybu snaží vysvetliť. Má záujem mi pomôcť, veľmi si to cením.“
Izbovú vitrínu Petra Púša popri zlatých kovoch z kategórie dorastu a žiakov zdobí nový puk, priniesol si ho z Martina. „Spoluhráči takýto výsledok určite nečakali. Obranca Matúš Rais mi odložil puk zo stretnutia na pamiatku. Nula na konte je cennejšia ako v juniorke, je výborné, že to prišlo už v treťom extraligovom zápase a možno o to viac, že práve na ľade silného Martina,“ tešil sa Peter Púš, ktorého mobil po shutoute prijímal telefonáty a esemesky.
Tešia sa aj najbližší
Ktorého rodiča by nepotešili úspechy svojej ratolesti? Rodinka stále vekom ešte juniorského brankára nie je výnimkou. „Rodičia ma podporujú, ich vynaložené úsilie, čas, trpezlivosť a peniaze neboli vyhodené nadarmo a priniesli svoje ovocie. Musím im poďakovať, že to vydržali.“ Petrovou oporou je rovnako aj jeho priateľka.
Zmluva na tri roky jasne hovorí, že minimálne na tento čas zostane Púš v Nitre. Budúcnosťou sa však príliš nezaťažuje. „Príde to samo. Ak pár rokov zostanem v Nitre, budem spokojný. Stále sa môžem zdokonaľovať v tom, čo robím a tu je na to momentálne aj priestor. Mojím snom je raz sa dostať aj do zahraničia,“ zakončil Peter Púš.
Rais už v dvadsiatke
Aj Matúš Rais si už v extralige odkrútil úvodné zápasy, talentovaný obranca s číslom 3 v nich ukázal nebojácnosť a perspektívu. Nitriansky tínedžer má ale na rozdiel od svojich starších spoluhráčov stále školské povinnosti, je študentom tretieho ročníka Gymnázia na Golianovej ulici na Klokočine. „Chodím do športovej triedy a mám individuálny učebný plán. Mal som ho aj minulý rok, takže už som zvyknutý. Vyhovuje mi to tak, popri tréningoch a zápasoch sa snažím chodiť do školy aspoň raz do týždňa,“ hovorí Matúš Rais, ktorého triednou profesorkou je Dana Slobodová. „Jednoznačne mojím najobľúbenejším predmetom je telesná výchova, naopak, veľmi mi nevonia nemecký jazyk. Radšej preferujem angličtinu,“ dodáva s úsmevom stredoškolák, ktorý už z hokejovej abecedy ovláda dosť. „Nominácia do A-mužstva Nitry ma naozaj prekvapila, ale zároveň aj potešila. Hráči ma v kabíne prijali v pohode, nikto nemá žiadne povýšenecké maniere. Zo začiatku mi najviac pomohol kolega z obrany Martin Výborný,“ dodáva hokejista, ktorý budúci piatok oslávi 18. narodeniny.
Matúšovým hokejovým vzorom je kanadský bek Dion Phaneuf, od piatku sa predstavil ako jeden z najmladších v drese s dvojkrížom na prsiach v nórskom meste Skein na záverečnej previerke reprezentácie Slovenska do 20 rokov pred juniorským svetovým šampionátom v Kanade.
Autor: JD