Jeden z organizátorov sviečkovej manifestácie v roku 1988, postava nežnej revolúcie a prezidentský kandidát František Mikloško považuje 17. november 1989 za najväčšiu udalosť vo svojom spoločenskom i politickom živote.
„Pád komunizmu, november 1989 je pre mňa biblický zázrak. Kedykoľvek sme sa za komunizmu pozreli na mapu Sovietskeho zväzu, zdalo sa ľudsky nemožné, aby raz tento systém padol. A ten systém v novembri '89 padol ako domček z karát,“ povedal Mikloško, rodák z Nitry. Podľa neho bola nežná revolúcia z pohľadu Slovákov najväčším odporom v našich deji- nách.
Dôvod, ktorý v novembri 1989 vyhnal študentov do ulíc, vidí poslanec NR SR v neúnosnej politickej či hospodárskej situácii. „Tá situácia v Československu bola úplne skostnatená, režim na čele s Jakešom nebol ochotný nič upustiť. Zrejme si bol vedomý, že keby pustil jedného človeka, padla by celá štruktúra tých starých pánov, ktorí sa v úplnej politickej senilite držali pri moci.“ Revolúcia by sa však podľa Mikloška nepodarila bez elít, ktoré do nej vstúpili. Či už to boli českí a slovenskí herci, hudobníci, výtvarníci. Veľmi dôležitú úlohu podľa neho však zohrali pri rozpade komunizmu veľké vnútorné ekonomické a hospodárske problémy v ZSSR, ktoré museli Sovieti riešiť. Preto sa na svoje satelity pozerali ľahostajne.
Mikloška zaráža, že táto udalosť je v pozadí a dostatočne si ju naša spoločnosť neuvedomuje. Podľa neho jednou z príčin je, že po vzniku SR 1. januára 1993 sa novembrové udalosti stali akoby konkurenciou. „Nie je to však správne, keďže aj revolúcii vďačíme za vznik našej republiky, v opačnom prípade by sme boli i naďalej v područí sovietskej moci,“ myslí si Mikloško.