Kto vám vybral meno? Ste s ním spokojný?
- Meno mi vybral nebohý otec podľa môjho pradeda. Pochádzam z Čechyniec, kde bolo zvykom rodiny volať podľa mena niektorého z najstarších členov rodiny. Našu rodinu volali podľa pradeda „Miklóš čalád“ - Mikulášova rodina. So svojím menom som nadmieru spokojný a keby som mal syna, určite by sa tak tiež volal.
Ako zvyknete oslavovať?
- Oslavujem v kruhu rodiny a priateľov. V minulom roku sme sa začali stretávať štyri rodiny z nášho schodiska – susedia. Oslavujeme spolu meniny mužov, manželky nám však robia veľmi príjemnú spoločnosť. Pochádzam z dediny, takže považujem za prirodzené, že ľudia majú k sebe blízko.
Mikuláš si často nevie sám poradiť so svojimi originálnymi myšlienkami, a tak sa obracia o pomoc k iným. Často ho oklamú a jeho nápady si prisvoja...
- Mám pocit, že sa naozaj píše o mne. Niekoľkokrát som sa stretol s tým, že moje myšlienky prebrali iní, žiaľ, veľakrát ich nedotiahli do konca, čo ma mrzelo viac, ako to, že ich prebrali. Netrápim sa však tým, pretože to považujem za kolobeh života. Skôr sa snažím tomu predísť tým, že svoj nápad označím „pečiatkou“ autor projektu. Na druhej strane sa aj teším, keď niekomu môj projekt poslúžil ako vzor.
Mikuláš si nevie predstaviť klamstvo , nikdy by sa k tomu neuchýlil...
- Som človek, ktorý sa snaží s inými vychádzať dobre. Viackrát v živote sa mi stalo, že aj keď mi niekto ublížil, nedal som mu najavo, že sa na neho hnevám. Tento pocit mi je dosť cudzí. Naučil som sa žiť tak, že sa teším z každého úspechu a tienistým stránkam nevenujem pozornosť, pretože by odpútavali pozornosť od hlavného objektu môjho života - od mojej dcéry, ktorej v súčasnosti venujem celý svoj čas ako jej opatrovateľ.
Mikuláš má rád priamu hru a ľudí, ktorí ju dokážu hrať.
- Som človek, ktorý sa v práci často „topil“ v nápadoch a nie vždy som mal čas sledovať, akú hru hrajú ostatní. Chcel som niečo dokázať, aby som bol so sebou spokojný nielen ja, ale aj tí, pre ktorých som to všetko robil. Získal som za to mnoho ocenení. Mám veľmi príjemné spomienky, keď mi vtedajší minister obrany Ján Sitek odovzdával ocenenie a ako občianskemu zamestnancovi mi poďakoval za rozvoj kultúry v Armáde SR. Hoci si všetky ocenenia vysoko vážim, najväčšiu radosť mi urobilo to, ktoré som získal tento rok od svojich rodákov. Pri oslavách 760. výročia prvej písomnej zmienky o Čechynciach mi udelili čestné občianstvo, hoci viac ako 25 rokov žijem v Nitre. Dostal som ho za rozvoj obce v oblasti kultúry a verejného života. Potešilo ma to viac, akoby som vyhral milión. V posledných rokoch sa venujem organizovaniu podujatí pre telesne a mentálne postihnuté deti. Cítim ocenenie a naplnenie, keď vidím ich šťastím žiariace očká, vyjadrujúce vďačnosť a lásku. To je odmena za všetky peniaze sveta.
Autor: ČE