Polievky. Túto chutnú, výživnú a teplú tekutinu jedli už Slovania. V gastronómii Slovenska majú tradíciu ako máloktoré jedlo.
O tradičnej slovenskej ľudovej polievke hovorili v Nitre študentky Katedry manažmentu, kultúry a turizmu Filozofickej fakulty UKF v Nitre Kristína Jakubovská a Katarína Kováčová. K prezentácii s názvom Polievka naša každodenná si pripravili aj brožúru o nich.
„Ľudia väčšinou povedia, že tradičným jedlom Slovákov sú bryndzové halušky. Chceli sme, aby si všimli aj iné, pre nás dosť tradičné jedlá - polievky,“ hovorí Katarína Kováčová.
Kým v minulosti slúžili polievky hlavne aby zasýtili, dnes to majú oveľa ťažšie: musia potešiť zhýčkané a maškrtné jazýčky. Tak sa stalo, že mnohé tradičné polievky takmer úplne z nášho jedálneho lístka vymizli. Stratila sa napríklad kedysi častá žihľavová polievka alebo jednoduché polievky z múky.
Platí, že predkovia robili polievky najmä podľa toho, aké suroviny mali k dispozícii. „Dominovali obilninové, strukovinové a zeleninové polievky. Ale stretávame sa aj s ovocnými polievkami, ktoré nie sú typické pre mnohé regióny,“ hovorí Kristína Jakubovská. Častou napríklad bola slivková polievka s liatym cestom, do ktorej išla škorica.
Typy polievok určoval okrem dostupnosti surovín aj región. Demikát, polievku z bryndze, varili na salašoch, ovocné polievočky leteli v blízkosti sadov. Fazuľová sa jedla po celom území dnešného Slovenska. Jej kyslá verzia je typická pre Šariš, sladká zasa pre Liptov. Kým do kyslej sa okrem fazule a zemiakov pridávali hríby, bobkový list, smotana a cmar s hladkou múkou, v sladkej fazuľovej mohli plávať všetky druhy koreňovej zeleniny a pridávala sa do nej aj zápražka s paprikou.
Niektorým polievkam sa pripisovala magická moc. Napríklad šošovicová mala zabezpečiť prosperitu.
Pripraviť dobrú polievku je umenie. Kristína Jakubovská hovorí, že v Holandsku koštovala rajčinovú. Odrádzal už len spôsob servírovania - v plastovom pohári. Polievka chutila ako rozmixovaná rajčina s množstvom oleja. Konzumenta mohla od polievok len odradiť.