Od februára do decembra na hrade prebiehal systematický výskum v katedrále sv. Emeráme, ktorý stál približne 700-tisíc Sk.
„Podarilo sa nájsť rôzne murivá, ktoré pochádzajú z obdobia staršieho ako polovica 11. storočia. Žiaľ, nemôžeme jednoznačne povedať, že sú veľkomoravské. Objavili sme pokračovanie gotického kostola pod dnešnou podlahou a pod múrom dolného kostola. Pred oltárom sa tiež našli pozostatky krypty z 11. - 12. storočia, ktorá by mohla súvisieť so sv. Svoradom,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
Pôvodné múry gotického kostola s výklenkami sú aj dnes viditeľné v kaplnke sv. Emeráma. Archeológovia by ich chceli prezentovať, pretože sú zachované. „Buď to presklíme alebo to necháme otvorené. Tým sa ale zmenší komunikačný priestor,“ povedal riaditeľ.
Slovenskí archeológovia pracujú na výskumoch nielen doma, aj v zahraničí. Na budúci rok by mali ísť znova do Kuvajtu, kde pôsobia už štyri roky. Spolu s Kuvajťanmi, Grékmi, Francúzmi, Talianmi a Dánmi sa striedajú vo výskume na ostrove Failaka.
„V roku 2009 naplno rozvinieme výskum ranokresťanskej osady, kde už začali prvé menšie sondáže. Mal by trvať tri roky,“ povedal Matej Ruttkay.
Záchranný výskum prístavnej osady z doby bronzovej Al-Khedr archeológovia skončili. Výkopy pokračovali v dedine Al-Qusure, v ktorej sa nachádza kresťanský chrám.
„Dedina vznikla v 6. storočí a zanikla v 9. storočí. Bolo v nej opátstvo, kde centrálnu časť tvoril chrám. Okolo boli mníšske príbytky. Dokazuje to, že pri expanzii islamu v úplne najranejších fázach v 7. - 8. storočí moslimovia žili v kontinuite s kresťanským obyvateľstvom a prostredníctvom nestorián-skych mníchov sa dá presne sledovať šírenie kresťanstva,“ povedal archeológ Mário Bielich z AÚ SAV v Nitre.
Slovenskí archeológovia v súčasnosti zvažujú ponuku na prácu v Belgicku, kde by mali skúmať kostol z čias Karola Veľkého, ako aj na výskum rakúskeho mesta Hainburg. Príležitosť kopať v Iráne, kde sú významné náleziská z čias Perzskej ríše, odmietli.
