„Patrím do skupiny bývalých študentov slovenského gymnázia v Šuranoch, ktorí prišli do Šurian na jeseň 1941 z Báčky po okupácii tohto územia Horthyovským Maďarskom a náslenom zatvorení slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci,“ čítame v diskusnom vystúpení Karola Čániho na sympóziu v Nových Zámkoch v roku 1994.
„Už v júli 1941 vznikla na území južnej Báčky prvá slovenská partizánska skupina, zakladajú sa miestne ilegálne organizácie, do ktorých sa aktívne zapájajú aj bývalí žiaci slovenského gymnázia. Odbojové hnutie sa musela stiahnuť do hlbokej ilegality. V tomto období mnoho slovenských chlapcov ušlo ilegálnymi prechodmi na Slovensko.
Jeden z takýchto únikových kanálov viedol cez Šurany a Komjatice, kde vďaka nezištnej pomoci a ústretovosti miestnych občanov prešli na Slovensko desiatky krajanov.
Významne im pritom pomohli aj študenti slovenského gymnázia v Šuranoch, obyvatelia Komjatíc a ďalších v tom čase pohraničných obcí.“
Najmladším Petrovčanom bol Ján Sirácky
Tým najmladším študentom z Báčskeho Petrovca bol Janko Sirácky - neskorší významný slovenský historik, prekladateľ, zakladateľ a prvý riaditeľ Ústavu zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Zomrel pred desiatimi rokmi, 28. októbra 1998 vo veku 73 rokov.
Ján Sirácky vychodil štyri triedy ľudovej školy v Petrovci a päť tried slovenského gymnázia. Od roku 1941 pokračoval v štúdiu na gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete 1944 sa ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického odboja, od jesene 1944 bol príslušníkom XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády v Báčskom Petrovci. V záverečných oslobodzovacích bojoch na území bývalej Juhoslávie padlo 20 žiakov slovenského gymnázia v Petrovci, medzi nimi aj gymnazisti zo Šurian: Michal Kulík, Branislav Križan, (v niektorých materiáloch sa uvádzajú ešte aj Štefan Mocko a Štefan Čásar).
Obeťou deportácií židovského obyvateľstva sa stal ich bývalý spolužiak Ivan Komlóš z Petrovca.
Kronikár veľkého južného presunu Slovákov
Odchovanec petrovského (čiastočne aj šurianskeho) gymnázia po vojne vyštudoval na Filozofickej fakulte UK Bratislava. Prvým jeho pracoviskom po vojne boli noviny. V roku 1950 bol spolu s inými presídlencami obžalovaný a odsúdený ako titoista. Päť rokov ho väznili a až v roku 1964 rehabilitovali. V roku 1968 založil a viedol Ústav pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej.
Prekladal romány aj odborné práce, bádal o vysťahovalectve a dejinách zahraničných Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii. Materiál Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci k výstave kníh a materiálov pri príležitosti 75. výročiu narodenia Jána Siráckeho uvádza jeho knihy Juhoslávia, Slováci vo svete, Dlhé hľadanie domova. Bulletin udáva, že Sirácky ako prvý na základe listín upresnil dátum sťahovania Slovákov do Petrovca na rok 1745. ⋌(MA)