„Pochádzam z Dedinky, ale dvadsaťjeden rokov som býval v Leviciach. Robil som u vojska. Potom som sa rozviedol, zamestnali ma v textilke a dali mi garsónku,“ hovorí šesťdesiatročný Jaromír. „Keď po sedemnástich rokoch firmu zrušili, našiel som si miesto šoféra - mechanika v mlyne. Ale aj tam začali znižovať stavy. Zostal som bez práce, prestal som platiť nájomné a ocitol som sa na ulici.
Nejaký čas som sa len tak motal hore – dole, noci som trávil v nocľahárni Červeného kríža. Potom som poprosil na fare a dekan ma nechal prespávať v garáži. Na odporúčanie pani prezidentky som sa dostal sem.“
Ľudia z ulice či väznice
„Niektorých klientov odporučila osobne prezidentka spolku. Ďalších sem poslalo mesto, úrad sociálnych vecí, alebo ich rehoľné sestry našli priamo na ulici. Máme obyvateľov, ktorí prišli z detského domova alebo, naopak - z výkonu trestu,“ hovorí vedúca útulku Spolku sv. Vincenta de Paul, sociálne centrum Šurany Helena Pastrnáková.
„Keď sem prichádzajú, väčšinou nemajú ani lyžičku, niektorí sú úplne bez dokladov. Tu sa učia starať sa o seba, byť sebestační. Musia prispievať na stravu a ubytovanie. Musia si nachystať drevo, zakúriť, navariť, poupratovať aj vyprať – ako doma. Jaromír je kuričom, Ladislav s Patrikom majú stálu službu v kuchyni. Niektorí sú zamestnaní a pomáhajú ostatným po návrate z práce. Máme malé hospodárstvo, hydinu, záhradu. Niektorí sa hneď po príchode chytili roboty, niektorí sa zasa nechceli viazať a zvykať si na režim - tak odišli.“
Prispelo aj ministerstvo
Útulok Spolku sv. Vincenta de Paul v šurianskej časti Kopec zakladal približne pred piatimi rokmi páter Prieložný, ktorý už nežije. Pred dvomi rokmi dokončili prestavba prízemia hlavnej budovy s kapacitou pre 10 ľudí. V súčasnosti rekonštruujú podkrovie, kde bude ubytovanie pre 6 ľudí, klubovňa a sklady. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na opravy prispelo sumou 1,2 milióna korún.
K útulku patrí ďalšia budova s kapacitou 11 miest, spoločenská miestnosť, jedáleň s kaplnkou. Je určený pre mužov, jedinou výnimkou je vyše 80-ročná dôchodkyňa, ktorá sem prišla ešte so zakladateľom útulku.
„Mali sme tu aj ťažko chorého pána s omrzlinami, ktorý sa ledva vedel pohybovať. Chvíľu sme ho opatrovali, ale nie sme vybavení ako zdravotnícke zariadenie, preto ho preložili do domova seniorov,“ pokračuje vedúca H. Pastrnáková.
„Občas tu prichýlime ľudí zo Šurian, ktorí akútne nemajú kde prespať a Mesto ich načas pošle sem. Spolupráca so samosprávou je dobrá.“
Oslava so zabíjačkou
Jaromíra sme zastihli pri opatrovaní kravy Micky a teliatka Milky. Na druhý deň sa chystal zabíjať chovné prasa. Do kotolne sa vraj chodí zohrievať jedenásť mačiek.
„Som spokojný. Bývam v teple, dostávam jesť, starám sa o hospodárstvo. Som invalidný dôchodca, ale zvládnem to. Na robotu som zvyknutý – rodičia mali kedysi 85-árovú záhradu a 12-árovú vinicu.“
Na Katarínu sa kedysi rozvádzal. Vo štvrtok 27. novembra uplynul rok od jeho príchodu na Kopec. A ešte sa chystal oslavovať šesťdesiatku. Vedúca sľúbila, že bude aj torta.
MIROSLAV ANTONI