Rodák z Palárikova sa futbalovému remeslu učil doma, do prvého mužstva si ho vybrali v sedemnástich rokoch a s Palárikovom postúpil v roku 1956 dokonca do vtedajšej divízie. To už študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre, šikovného mladíka samozrejme nemohli pod Zoborom prehliadnuť, rýchlo si ho stiahli do svojho dorastu. Potom bolo iba otázkou času, kedy ho tréner Karol Bučko vytiahne do prvého mužstva Nitry. Nominácia do junior- skej reprezentácie ČSSR prišla Dingovi prvý raz v roku 1959, na zápas proti Švajčiarsku sa ale pre zranenie musel ospravedlniť. Vtedy už bol platným členom nitrianskej partie, ktorá vybojovala historický postup do najvyššej súťaže, stalo sa tak prvý raz v 50-ročnej histórii klubu. Spolu s ním sa o tento postup pričinili Kubačka, Padúch, Paulis, Staník, Ištok, Krásnohorský, Moravčík, Vikor, Farman, Kisý, Putera, Pucher, Buranský, Cintula, Koník, Urban a Fojtík. Najväčším úspechom v jeho bohatej športovej kariére bolo druhé miesto Nitry v ročníku 1961/62, keď na majstrovskú Duklu Praha stratili Dinga a spol. iba tri body a ďalším nezabudnuteľným momentom bolo striebro v Stredoeurópskom pohári, kde až vo finále podľahli Bologni. Úspechy striedajú pády, inak to nebolo ani vo futbale, zlých bolo pre Nitru najmä šesť rokov v druhej lige. Ján Dinga potom ochutnal aj legionársky chlebík počas dvoch rokov v západnom Nemecku a čo je zaujímavé ešte viac, v zime súťažne hrával aj hokej. Bohatá kariéra potom pokračovala na trénerskej úrovni, v osobnom živote je jeho pýchou manželka Alenka a dcéra Viera so synom Máriom. V profesijnej kariére stavil Ján Dinga na stavebníctvo a aj na dôchodku je stále aktívny, dokonca stále zvláda funkciu prezidenta Old boys FC Nitra. Najviac gratulantov mal oslávenec práve z futbalovej brandže.
