Zo zlého chlapca herec
Rodák z Nitry pôsobí v Bratislave, kde na doskách divadla Astorka prezentuje svoj talent. Róbert Jakab sa v meste pod Zoborom narodil pred tridsiatimi dvomi rokmi. Svoje detstvo strávil v Čifároch u starej mamy a v Nitrianskych Hrnčiarovciach.
„Bol som vždy veľmi neposedný a zlý chlapec. Rodičom môžem poďakovať za to, že to doteraz so mnou vydržali. Teraz, keď mama číta nejaké články o hyperaktívnych deťoch, tak v nich vidí mňa. Vždy som mal na tele nejaký škrabanec. Keď som bol starší, aj nejakú zlomeninu. Mama vravela, že takmer neprešiel deň, aby som si neublížil a nezranil sa. Bol som taký nezbedný dedinský chlapec,“ povedal Róbert Jakab, ktorý by sa do bezstarostných detských čias rád vrátil. „Ja som stále dieťa a myslím, že ním zostanem do konca života, len už vyzerám inak, ako keď som bol malý. Je to skôr taká nostalgia,“ dodal Róbert, ktorého myšlienka stať sa hercom očarila už na základnej škole. „V piatom ročníku sme mali za úlohu napísať slohovú prácu. Uviedol som v nej zo žartu, že chcem byť herec. Už vtedy to bolo možno nejaké vnuknutie,“ povedal.
Vyštudovaný elektrotechnik
Ale kroky dospievajúceho chlap-ca viedli najprv na strednú školu elektrotechnickú.
„Ak by som teraz niekomu natiahol elektrinu do domu, asi by ho kopali aj steny. Nevenoval som tomu pozornosť, chýbal mi prvotný záujem a hlavne trpezlivosť. Keď som začal niečo robiť, postupne som ju strácal a v závere som to celé pokazil,“ povedal Róbert Jakab, ktorý sa v druhom ročníku dostal do amatérskeho divadla HAD a potom do Teatra Tatra. Je pre neho zaujímavé a vnútorne ho veľmi napĺňa. Považuje ho za živý organizmus, ktorý prekročil hranicu niečoho tradičného.
„Tvoria ho ľudia z rôznych divadiel. Je zázrak, že vôbec dokáže fungovať týmto spôsobom. Ale stretávame sa radi, pretože robíme vec, ktorá nás veľmi obohacuje. Chodievame na rôzne festivaly aj do zahraničia, kde máme veľký úspech. O to viac ma mrzí fakt, že divadlo nedos- táva takú podporu na Slovensku, akú by si zaslúžilo,“ povedal Jakab, ktorý sa po strednej škole definitívne rozhodol pre kariéru herca.
Fascinovali ho parochne
Prihlásil sa na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Hoci ho prvýkrát nevzali, nevzdal sa predstavy stať sa divadelníkom. Rozhodol sa pre konzervatórium. „Bola to ďalšia stredná škola po strednej škole. Navštevoval som ju pod vedením Dušana Kaprálika. Boli sme mixovaný ročník, moji spolužiaci mali štrnásť rokov a ja osemnásť. Ale aspoň sme boli autoritou pre tých mladších,“ spomína s úsmevom Jakab, ktorý po roku úspešne zvládol skúšky na fakultu herectva.
Tvrdí, že počas štyroch rokov študent herectva získava techniku a snaží sa sformovať svoj názor za pomoci starších skúsenejších pedagógov - hercov. „Herectvo ako také sa naučiť nedá. Škola dáva iba návod. Cestu, ktorou sa vyberiete, si už každý musí zvoliť sám. Základ je talent, ktorý, keď sa nerozvíja, zakrpatie. Preto si vyžaduje hlavne nesmiernu prácu. Herectvo je výborné aj v tom, že si v ňom môžete vyskúšať rôzne polohy, ktoré, keby ste skúšali v živote, tak by ste pravdepodobne skončili na psychiatrii. Vyhovuje mi, pretože je pestré a ja nemám rád stereotyp. Okrem toho ma vždy fascinovali parochne,“ povedal s úsmevom Róbert Jakab, ktorý sa po ukončení štúdia ocitol na voľnej nohe.
Bol aj čašníkom
Svojmu oboru sa spočiatku nevenoval a na živobytie si sčasti zarábal aj ako čašník v Španielsku. „S priateľmi som sa vybral na pomaranče. Keď sme prekročili hranice, zistili sme, že sme mimo sezóny. Chceli sme si dokázať, že sa vieme uchytiť v cudzej krajine, aj keď sme neovládali reč. Našli sme si prácu v reštauráciách. Strávil som tam po sebe tri letá. Postupne som sa naučil jazyk a môžem povedať, že sa dorozumiem. Bolo výborné, že som si mohol vyvetrať hlavu v inej mentalite,“ prezradil Jakab, ktorý sa nedávno stal jednou z najžiadanejších postáv v šoubiznise. Vďaka seriálu Panelák a Mesto tieňov sa stal úspešným hercom.
Kvôli popularite stratil súkromie
Na popularite mu najviac prekáža strata súkromia. „Niekedy na mňa kričia Karol alebo Panelák. Chvíľu trvalo, kým som si na to zvykol,“ povedal herec. Prezradil, že aj napriek skúsenostiam ho aj teraz občas prekvapí tréma. „Každá nová postava a hra je vlastne začínanie. Mávam niekedy žalúdočné problémy, ale je to individuálne. Je to tým, že predávame svoju kožu. Je ťažšie sa obnažiť zvnútra ako zvonka. Snažím sa koncentrovať na to, čo robím, a nerobiť veci polovičato. Myslím, že tréma sa dá prekonať, aj keď nie úplne, keď nemyslíš na zodpovednosť, na to, že práve teraz to nevyjde. Je to svojím spôsobom aj strach z neúspechu. Vždy mi pomôže myšlienka na povolania, kde má neúspech neporovnateľnejšie následky. Ako napríklad lekár. A vtedy mi odľahne,“ prezradil Jakab, ktorému sa nedávno zmenil súkromný život. Zoznámil sa s priateľkou Veronikou, s ktorou býva v bratislavskom podnájme. „Nikdy som nebýval so ženou. Nevedel som si to predstaviť. Čím je človek starší, tým ťažšie sa prispôsobuje. Stretli sme sa cez leto v jednom podniku. Je o päť rokov mladšia a pracuje v reklamnej agentúre.“
Vianoce strávi s rodinou
Róbert Jakab sa na prichádzajúce najkrajšie sviatky roka teší. Vianoce strávi s rodičmi u starej mamy v malej dedinke pri Nitre, Čifároch. Sviatky pokoja a pohody prežije s televíznymi rozprávkami a babkinou smotanovo-hríbovou kapustnicou. Pri štedrovečernom stole bude chýbať jeho mladší brat Peter, ktorý je momentálne na Novom Zélande.
„Veľmi ho zaujíma cestovanie. Raz odišiel do Ameriky na Work and Travel a ostal tam tri roky. Potom sa rozhodol pre Anglicko. Pôsobí v Oxforde, kde pracuje, aby si zarobil na svoju záľubu,“ vysvetlil Nitran, ktorý posledný deň v roku strávi s priateľmi na chate v horách. Dôležitejšie ako predsavzatia je pre neho životné krédo, ktorým sa riadi.
„Každý človek by mal žiť tak, aby sa na sklonku života mohol pokojne obzrieť a neuvidel za sebou spúšť ľudí, ktorým poubližoval len preto, aby jemu bolo dobre.“
