Od lodníka po kapitána
Predtým, než sa stal lodným kapitánom, absolvoval tvrdú prí-pravu, ku ktorej mu dala výborné základy škola. Spolu s istým Bratislavčanom ako jediní dvaja zástupcovia Západoslovenského kraja úspešne prešli prijímacími skúškami, aby sa stali študentmi Strednej odbornej školy strojnej a dopravnej v Děčíne, v odbore lodná preprava a doprava.
„Štvorročné štúdium bolo veľmi náročné, ale na vysokej úrovni. Maturoval som napríklad z plavebnej náuky, lodných strojov a zariadení, z českého jazyka aj ruštiny,“ spomína si Peter na prípravu na svoju kariéru. „Po maturite som v roku 1990 nastúpil do Slovenskej plavby dunajskej v Bratislave - polroka som robil ako lodník v bratislavskom prístave pri príprave lodí k nakládke. O dva roky neskôr som prešiel ako kadet k osobnej doprave. Plavil som sa na výletných lodiach Meteor a Voschod na linke Bratislava – Viedeň a späť.“
Ako kadet Peter vykonával rôzne ekonomické práce a pripravoval sa na získanie hodnosti kapitána. V roku 1994 odišiel do holandskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá len osobnou lodnou dopravou. Vlastnila tri lode s kapacitou 150 pasažierov.
„Začínal som tu ako lodník, v roku 1998 som si v Dunajplavbe urobil kapitánsky patent - stal som sa kapitánom I. triedy. Tým som získal oprávnenie samo-statne viesť plavidlá bez obmedzenia na druhy lodí na celom úseku Dunaja. O štyri roky neskôr som si taký istý patent, ale v nemčine, spravil aj na rieku Rýn a jeho prítoky,“ pokračuje Peter, ktorý už predtým musel v Nemecku absolvovať aj skúšky z radarovej navigácie a získať preukaz rádiového spojenia UKW. Nemčina, ktorej sa roky venoval ako samouk, mu nerobila problémy, okrem nej vie perfektne po anglicky a dohovorí sa aj v chorvátčine a ruštine. Vo firme, pre ktorú v súčasnosti pracuje, je pracovným jazykom angličtina.
Kapitánska večera je výsadou
„Na výletných lodiach holandskej spoločnosti sa plavila výhradne americká klientela. Ja ako kapitán som s nimi na začiatku plavby absolvoval kapitánsku večeru, ktorá je pre nich istou výsadou. Ku koncu plavby sa organizoval rozlúčkový večierok, kedy pri stole sedia najmä verní zákazníci spoločnosti, ktorí sa jej loďami plavili už niekoľkokrát. Takto som sa pri stole stretol napríklad s členom skupiny amerického speváka Chrisa Isaca,“ spomína si Peter, podľa ktorého mu komunikácia pri stole pripadala niekedy smiešna. „Američania sa občas - aby reč nestála - prostoducho spýtali, pod akou vlajkou sa plavíme... Ale treba to brať s humorom,“ dodal Nitran, pre ktorého je zisk preukazu kapitána I. triedy vrcholom kariérneho rebríčka. Muž v tejto pozícii má zodpovednosť za celý hnuteľný majetok – výletná loď, na ktorej sa plavil, mala napríklad hodnotu vyše 20 miliónov dolárov.
Na lodi je tri týždne v kuse, dva týždne potom oddychuje doma. Plavebná spoločnosť vlastní 12 lodí, Peter môže ako kapitán vystriedať všetky plavidlá.
Človek neznalý veci by si povedal, že plaviť sa po rieke je asi jednoduchšie ako po mori, ale podľa Petrových slov opak je pravdou.
„Obsluha lode i manévrovanie je na mori menej zložité už len z jedného dôvodu – pláva sa tu s GPS systémom. Ten sa na riečnej lodi nedá naplno uplatniť, keďže riečna cesta má rôzne zákruty a treba brať do úvahy aj stav vodnej hladiny, ktorá sa môže meniť každý deň,“ vysvetľuje Peter, ktorý sa doposiaľ plavil na rie-kach Dunaj, Mohan, Rýn, Mozel, Neckar a Pád. Najfrekventovanejšou vodnou cestou na svete je Rýn. Plaví sa tu toľko lodí, ako keby ste jazdili po diaľnici plnej áut.
Plavby na záskok
Peter sa ako kapitán zúčastnil aj vianočných plavieb, pričom sa počas nich zastavili na Norimberských vianočných trhoch. „Plavil som sa aj počas minu- lých Vianoc,“ spomína nitriansky lodný kapitán. „Plavidlo bolo sviatočne vyzdobené, nechýbal tu vianočný stromček so sviečkami a slávnostná večera. Dokonca sa tu rozdávali aj vianočné darčeky. Na lodi je síce vtedy úžasná atmosféra, ale radšej by som bol na Vianoce doma,“ netají Peter, ktorý za jednu z najkrajších plavieb považuje vodnú cestu po rieke Mozel až k luxemburským hraniciam. Rieka je v doline obkolesená vinicami a zastávka je v malebnom meste Trier.
„Pekná je aj cesta Rýn - Mohan - Dunaj, kde je najkrajším úsekom umelá vodná cesta Althmül,“ dodáva Peter, ktorý by si raz chcel vyskúšať aj plavbu loďou po Seine.
Veľa voľného času na lodi i doma využíva Peter na štúdium, budúci rok totiž končí v Nitre univerzitu a v lete ho čakajú promócie. Svoju prácu považuje za koníček. Plánuje ju v budúcnosti robiť na záskok a svoje vzdelanie využiť aj v inom obore.
