Tí ešte v septembri našli poškodenú zámku vchodových dverí do kaplnky. Všetko ostatné však vtedy ostalo na svojom mieste.
Zlodej si bol miesto zrejme iba obzrieť, alebo jednoducho prišiel na to, že si musí priniesť potrebné náradie, aby sa mu podarilo dostať do veže kaplnky. V auguste už išiel naisto. Vylomil nielen novú zámku, ale odišiel aj so zvonom. Zvon s hmotnosťou odhadom okolo štyridsať kilogramov zmizol bez toho, aby zlodeji poškodili iné časti budovy, alebo ukradli iné predmety.
„V minulosti sa toho nikto nedotkol. Dnes už nie je nič posvätné. Keď sme objavili krádež, hneď nám bolo zrejmé, ako to zlodej urobil. Pod zvonicu si preložil lavicu a po štranku od zvona sa vyštveral do veže. Potom zvon jednoducho odmontoval a pustil ho dole. Potvrdzoval nám to aj neporiadok a odtlačok na zemi,“ popísal nám prvý dojem z udalosti. Z kaplnky nič iné nezmizlo. Tá vraj v minulosti bývala často aj otvorená.
„Ten zvon mal svoju hodnotu, ani nie tak finančnú, ako skôr historickú,“ reagoval na udalosť správca farnosti Jozef Černák.
„Nahradiť taký zvon je nemožné, pretože to súvisí s kultúrou, so životom, ktorý tu prebiehal. Zlodej ho v zberných surovinách predá možno za pár tisíc korún, v skutočnosti však spôsobil škodu okolo 40 - 50 tisíc korún. Asi toľko vychádza cena nového zvona. Nikdy však už nebude taký ako pôvodný.“
Dozvedeli sme sa, že zvon pochádzal z Jatova. Z tamojšieho majera ho preniesli v roku 1918 do Močenka, lebo zvony z miestneho kostola putovali na roztavenie a výrobu munície. Keď však neskôr priniesli do Močenka nové zvony, tento preložili do kaplnky vo vinohra- doch. Raz do roka sa tu slúžievajú bohoslužby pri príležitosti sviatku sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
Historickou vzácnosťou, ktorá ešte neoddeliteľne patrí ku kaplnke, je vyrezávaná socha sv. Urbana. Soška však počas roka nezostáva v kaplnke, prináša sa do nej iba na obrady súvisiace so slávením sviatku sv. Urbana. Tú doma opatruje pán Jozef Stanko.
„Akoby som tušil, že niečo podobné by sa mohlo stať aj jej. Ani moji rodičia si veru nepamätajú, kedy bola soška vyrobená. A starožitnosti sa tiež veľmi kradnú,“ dodáva predvídavý pán Jozef.
O kaplnku sa stará už približne päťdesiat rokov. Hnevá ho, že jej okolie sa akoby stávalo smetiskom. Ľudia sem dovážajú rôzny stavebný odpad, kaplnke hrozí, že sa „utopí“ v bahne, lebo voda z horných častí údolia nad kaplnkou nemá kam odtekať. V podobnej situácii už bola aj v minulosti. Vtedy však boli na vine viac-menej prívaly vody. Stavbu natoľko zalialo nánosmi blata, že klenby okien im siahali do výšky kolien. V roku 1975 ju práve z tohto dôvodu museli prestavať.
