Nášivky začal zbierať len pred necelými desiatimi rokmi, keď dostal niekoľko nášiviek ako pozornosť na celoslovenskom stretnutí mestských polícií vo Zvolene. Medzitým už niektoré, najmä mestské polície v zahraničí, neexistujú, takže ich nášivku už nikto nezoženie.
„Zbieram aj čapice, tých je však oveľa menej, niečo do tridsať,“ povedal nám Ján Komjá-thy. Má nášivky z Austrálie, potom z Nového Zélandu, z USA a kanadského Hallifaxu. „Dostal som ju osobne od šéfa ich polície, keď sme boli v 1994 v Hallifaxe na stáži. Námetovo je zaujímavá napríklad nášivka Portoriko, kde je rodina a policajt, ako si s nimi podáva ruku. Symbolizuje to akési spojenie s obyvateľmi. Inak je pravidlom, že na nášivkách je erb mesta, táto nášivka je bez erbu, iba s nápisom Portoriko,“ hovorí Ján Komjáthy.
Nášivku alebo čapicu je najjednoduchšie získať práve na takýchto stretnutiach. Najčastejšie to vraj funguje ako výmenná burza. Nášivka za nášivku, medzi policajtmi nikdy nie za peniaze. Na získanie nášivky využíva aj mailové adresy. Nášivka mu potom príde jednoducho poštou v liste.
V jeho zbierke sú nášivky zo sedemnástich štátov sveta. Najviac má zo Slovenska, ale sú medzi nimi aj maďarské, nemecké a z Čiech. Niekedy sa dá niečo kúpiť na burzách. Občas kvôli nim vycestuje do Bratislavy. Väčšinou však zistí, že skôr by tu niečo mohol predať on.
