Rád sa túla za rybami

„Chodím prakticky po celom šalianskom revíri, aj na vodné dielo Kráľová a až hore k Seredi. Mám rád prírodu a takto ju môžem obdivovať v každom ročnom období. Nepatrím teda medzi rybárov, ktorí sedia celý týždeň na jednom mieste. Prídem k vode, keď berú, ostanem, keď nie, idem preč,“ usmieva sa Peter.
Jeho najväčším úlovkom je 7,25-kilogramový kapor. Spoliehať sa však na to, že pri vode vás vždy čaká podobné šťastie, by bolo ilúziou. Ryby na vianočnom stole sú aj u nich tradíciou.
V Šali sme ho stretli pri ústí bývalého prístavu na bagre. Na chytanie rýb je toto rameno veľmi zaujímavé. Ryby si sem chodia akoby oddýchnuť od večného prúdu rieky, nachádzajú sa tu všetky druhy. Nedávno tu jeho kolega ulovil aj vyše pätnásťkilogramového sumca.
Rybárom však hrozí, že ich z tohto miesta vykážu. Má tu vzniknúť súkromné prístavisko pre člny, ak ho oplotia, budú mať problémy.
Tie im vraj robia aj vodohospodári, keď zvyknú klásť zátarasy k riekam. Stretol sa s tým už na mnohých miestach. Pre každého je veľkým rizikom nechať auto niekde, kde naň nevidí.
„V civile som veterinárny lekár, avšak momentálne bez práce. Asi tretinové stavy v rámci živočíšnej výroby nám potopili predtým fungujúce družstvá,“ hovorí Peter Nemes. Dodal, že ako-tak fungujú ešte družstvá v Močenku, Seliciach a v Šali. V Diakovciach, kde predtým pôsobil, už nemajú žiadny hovädzí dobytok.