Primátor Šale Martin Alföldi ju pri tejto príležitosti ešte pred Vianocami spoločne s ďalšími darcami krvi pozval na slávnostný zápis do Pamätnej knihy Mesta.
V obradnej sále mestského úradu do nej pribudli aj podpisy Jozefa Packu, Štefana Miškoviča, Petra Haberlanda a Stanislava Kečkéša. Na listine ocenených figurovali aj mená neprítomných darcov krvi, ktorými sú Jozef Mrllák, Branislav Zahoran a Jaroslav Jánošík.
O stonásobnej darkyni krvi Ľubici Somorovej sme sa dozvedeli, že pochádza od Lučenca. Šaľa sa stala jej druhým domovom. Od roku 1967 až do odchodu do dôchodku pracovala ako ekonómka v Dusle Šaľa.
„Krv som začala dávať až po príklade mojej mladšej sestry Marty Borovskej. Od malička som bola chudokrvná, myslela som si, že ju nebudem môcť dávať,“ rozhovorila sa pani Ľubica.
Na svoje prvé darovanie krvi si spomína iba tak, že to bolo v starej transfúznej stanici. Najskôr dávala iba krv, neskôr sa zamerala najmä na odovzdávanie krvnej plazmy. Tá sa môže darovať každý mesiac.
„Zdravotníctvo krv potrebuje stále, keď človek môže niekomu pomôcť, mal by tak urobiť,“ hovorí o svojom postoji k životu. Krv dávajú aj jej švagor a tiež neter. Jej sestra má za sebou už asi stodvadsať odberov.
„Čo mi najviac chýba, je voľný čas. Vidieť to na zanedbanej záhradke,“ smeje sa pani Ľubica. Venuje sa totiž vnúčencom a spoločne s manželom aj účtovníctvu.
Ďalší z ocenených darcov Stanislav Kečkéš má za sebou 28 odberov. Pracuje v Dusle, krv dáva spoločne s ďalšími kolegami zo svojej pracovnej zmeny. Jedným z dôvodov, prečo ju dáva, je s tým spojená aj pravidelná kontrola zdravotného stavu.
Peter Haberland daroval krv po prvýkrát pri narodení dcéry Ingrid. Bolo to pred dvadsiatimi dvoma rokmi. Peter má za sebou 42 odberov. Keďže má vzácnu krvnú skupinu, odoberajú mu najmä krvné doštičky. Tie sa používajú ako liečivo pre novonarodené deti a pre ženy po pôrode. „Je to pre mňa uspokojenie, keď môžem takto pomáhať,“ vyznal sa Peter.
Medailu za viac ako štyridsaťnásobné darovanie krvi si prišiel prevziať aj Štefan Miškovič. Pracuje vo Volkswagene v Bratislave, svoj voľný čas venuje najmä prvoligovému družstvu hádzanárov. K darcovstvu krvi ho priviedol brat František.
Ďalšieho darcu Jozefa Packu inšpirovala k darcovstvu krvi smrť jeho matky a spoločné cesty autobusom so sesternicou, ktorá pracovala na hematológii v Nitre. „Mám za sebou už vyše päťdesiat odberov. Stále hovorím, že každý sa má starať o svoje zdravie. Pri darovaní vám krv kontrolujú, takže aj to je jedna z možností, ako predísť problémom,“ zhodnotil jeden z prínosov darovania krvi. Pán Packa pracuje v Dusle Šaľa, už o pár dní však ide do dôchodku. Vie však, že na nudu sa nebude mať kedy sťažovať. Venuje sa športu, ale čakajú ho aj vnúčence, práca okolo novopostaveného domu a záhradka. Darcovia zo Šale chodievajú svoju krv odovzdávať nielen do domovskej nemocnice, krv odovzdávajú aj v Nitre, Galante, niektorí aj v Bratislave.
Ako nás informoval Jozef Fekula, riaditeľ sekretariátu Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Galante, do väčších obcí, ako je Močenok či Tešedíkovo, za darcami prichádza mobilná odberová jednotka z Nových Zámkov.
