Sediaca postava ženy - Hrádocká Venuša – je prvou nájdenou neolitickou soškou na Slovensku. Objavili ju v Nitrianskom Hrádku pri Šuranoch.
História tohto miesta sa začína pred asi 5-tisíc rokmi. Tu v blízkosti riečky Nitry a dnes už jej neexistujúceho ramena Nitričky sa usadili prví obyvatelia. A ako každé správne ľudské spoločenstvo, produkovali okrem užitočných a spotrebiteľných vecí aj nespotrebiteľný odpad. Ten sa hromadil a hromadil, až nadobudol podobu kopca. Zámeček začal rásť okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Vtedy sa tu usídlili neolitickí roľníci a podľa všetkého aj s prestávkami na tomto mieste žili dobrých 1200 rokov.
Šuriansky Podzámeček so Zámečkom tvoria súbežne jednu vzácnu lokalitu z predhistorických dôb. V celom kultúrnom svete z obdobia mladšej doby kamennej (neolit) je známa soška sediacej ženy z vypálenej hliny (27 cm vysoká). Jej vek odhadujú na 4800 rokov a jej názov je Magna Mater. Bola objavená v roku 1950 Vendelínom Lacom, Viliamom Cvikom a Imrichom Malíkom. Je vyobrazená na dvojkorune a jej podobizeň je najvyšším celoštátnym ocenením víťazov festivalu Agrofilm.
Klasickú lokalitu Zámeček po prvý raz do literatúry uviedol E. Eisner, ktorý na nej v roku 1923 uskutočnil svoj prvý systematický výskum na Slovensku. Do osudu Zámečka do značnej miery zasiahla príroda, pretože v období medzi osídlením ľudu s kultúrou lengyelskou a keltsko–dáckou omývaním rieky bol odplavený úsek najmenej 5m dlhý a 15m široký. Systematický výskum Zámečka trval od roku 1923 postupne cez obdobie 1948 – 1952 až roky 1957 – 1960.
Vzhľadom na bohatosť nálezov a vrstiev osídlenia našli paralelu so Schliemannovou Trójou a nazvali túto lokalitu Slovenská Trója.
Dňa 26. júla 1960 navštívilo Zámeček viac ako 120 členov komisie UNESCO z USA, Veľkej Británie, Dánska, Egypta, Ghany, Nemecka, Francúzska, Japonska, Poľska, vtedajšieho ZSSR, Španielska.
Magna Mater z jamy
Ako chlapec sa na Zámeček chodil hrávať. Ako študent tu brigádoval pri archeologických výskumoch, ktoré sa tu robili už od čias prvej republiky. S Viliamom Cvikom a Imrichom Malíkom boli zahrabaní v niekoľkometrovej jame pri rieke na západnej strane.
„Najprv sme objavili len veľký zadok sošky, ale keď sme ho ukázali vedúcemu, zavolal do Nitry a prišli odtiaľ na štyroch autách. Hneď podľa vrstevníc pôdy odhadovali, že to je nález z obdobia niekoľko tisíc rokov pred Kristom,“ hovorí Vendelín Laca.
„Za odmenu nás poslali na niekoľkodňový výlet. Až z dôchodkového výmeru som sa dozvedel, že som tri roky pracoval v archeologickom ústave. Tak to je moja pamiatka na Magna Mater. Po rokoch si na mňa spomenul Laco Zrubec, pozvali ma aj na odhaľovanie tej veľkej sochy.“
Originál Hrádockej Venuše je v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. (MA, IT)
