Korene plážového futbalu siahajú do roku 1991, kedy bola založená svetová federácia beach socceru. Do roku 2007 sa majstrovstvá sveta konali vždy na pláži Copacabana v Riu do Janeiro, aj najviac titulov má Brazília. Popularita športu každým rokom stúpa a zasiahla už aj Slovensko.
Plážový futbal má už svojich nadšencov aj v nitrianskom regióne. Združení sú v klube VaO Albion (VaO ako Vráble a okolie), ktorý najskôr hrával iba minifutbal vo vrábeľskej lige. „O plážovom futbale som sa dozvedel u kamaráta vo Švajčiarsku. Keď sme to už raz vyskúšali, strašne nás to chytilo. Je to niečo exotické, evokuje to v nás leto, pláž, slnko, voľnosť,“ hovorí Marián Drahoš, jeden z vrábeľských zanietencov. Keď jeho partia prvýkrát videla hrať švajčiarskych kamarátov, najviac na nich zapôsobili góly z nožničiek. Kto šiel niekedy v lete okolo dyčianskeho ihriska a videl tam od svitu do zotmenia pár chalanov „strihať“ s loptou, mohol si aj ťukať na čelo.
Z Dyčky do reprezentácie
Mladí Vrábľania súťažne debutovali na prvých majstrovstvách republiky, ktoré sa konali roku 2007 v Senci, prehrali v osemfinále s neskorším víťazom. Získavali skúsenosti na turnajoch v Prahe, v Bratislave, vo Zvolene či v Prešove. „Tam sme obsadili pekné tretie miesto, naším štýlom hry sme sa tam stali miláčikmi publika. Veľa gólov z nožničiek, hra s brankárom, pohyb na piesku. Dokonca v semifinálovom zápase skandovala celá tribúna ‘Vráble‘,“ prezrádza M. Drahoš.
Štvorica Vrábľanov Ľubomír Drahoš, Marián Drahoš, Erik Evetke, Andrej Líner sa dostala do širšej nominácie reprezentačného trénera Igora Valenta. Na kvalifikácii v drese Slovenska v Španielsku nastúpil Ľ. Drahoš, v priateľskom stretnutí proti Rakúsku hrali M. Drahoš, Ľubomír Oškerský a Róbert Harča. Ťažko tomu uveriť, ale naozaj aj z Vrábeľ (či z Dyčky) sa dá dostať až do reprezentačného dresu!
Piesok máte všade
Plážový futbal je dosť náročný, veď najskôr treba vedieť utekať po piesku, nie to ešte bojovať o loptu alebo ju viesť. „Ale keď sa naučíte správne sa pohybovať, dajú sa aj kľučky robiť,“ hovorí Marián Drahoš.
Na výstroj to nie je náročný šport. Stačia trenky a tričko, hrá sa naboso. Niekto používa aj ponožky alebo špeciálnu obuv, ale Vrábľania ju ešte nevyskúšali.
Problémom je, kde hrať plážový futbal. Na Slovensku je zatiaľ málo ihrísk – tie sú v Bratislave, vo Zvolene, Veľkom Mederi, na Zemplínskej šírave. Prakticky každé plážové ihrisko s dostatočnými rozmermi (40x30 m) sa dá prebudovať na beachsoccerové, takže napríklad aj na nitrianskom kúpalisku by sa teoreticky dalo hrať.
Aj k plážovému futbalu patria rozhodcovia. „Fauly sa pískajú veľmi striktne. Keďže hráči sú bosí, je väčšie riziko zranenia. Fauluje sa menej, po každom nedovolenom zákroku totiž nasleduje strela na bránu. Pri bránení sa teda odporúča len také tienenie,“ pokračuje M. Drahoš. Najčastejšie zranenia v beach socceri sú zlomeniny priehlavkov (pri blokovaní striel). Keď sa trie noha o nohu a je to ešte podporené trením piesku, škrabance sú po celých nohách. „A ten piesok máš po zápase naozaj všade, a nielen po zápase, ale aj na druhý deň, keď si už trikrát osprchovaný, sa kde-tu nájde zrnko. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť. Veď tie nožničky, je to taký detinský blažený pocit, že vyhodíš sa hore, kopneš do lopty, a padneš do mäkkého, no paráda. To na plážovom futbale asi najviac žerieme,“ zakončil Marián Drahoš.
PLÁŽOVÝ FUTBAL
Hrá sa na ihrisku cca 27x36 m, pokutové územie 9 m, brány 5,5x2,2 m, hráči 4+1, max. 5 náhradníci, hracia doba 3x12 min. Penaltový kop z 9 m. Priame voľné kopy z vlastnej polovice ihriska sa zahrávajú tak, že musí byť zachovaná voľná pomyseľná oblasť medzi loptou a súperovou bránkou. Z autu sa môže kopať alebo hádzať. Ofsajdy nie sú. Platia ešte niektoré ďalšie špecifické úpravy pravidiel. Viac na www.plazovyfutbal.sk.
